Choď na obsah Choď na menu
 


Umenie starovekého Grécka

7. 6. 2009

Umenie a kultúra
Predchodkyňou gréckej kultúry bola mykénska- Achájci

Prehistorické obdobie (protohistorické, temné) (1100-800 p.K.)  - príchod gréckeho kmeňa Dórov, opisované Homérom a mýtmi (Homérske obdobie), ktoré boli čiastočne pravdivé. Archaické obdobie (800-500) - vznik mestských štátov - príchod Iónov - kolonizácia Stredozemného a Čierneho mora - významné zoskupenia štátov: Peloponézsky spolok, Aténsky námorný spolok

Klasické obdobie(500-338 p.K.) - najväčší rozvoj Grécka - vláda Perikla- vrchol demokratického zriadenia - Gréci zvíťazili nad Peržanmi, zároveň spory medzi gréckymi mestami- oslabenie Helenistické obdobie (338-140 p.K.) - Grécko súčasť ríše Alexandra Veľkého a jeho následníkov
Architektúra
Klasické obdobie - rozkvet architektúry  - Periklova vláda- výstavba nových Atén - prestavba Akropoly – podľa plánu Feidia: - zo západu mramorové schody, - vchod- Propyleje, - vpravo- malý chrám bohyne Niké, - vľavo- Pinakotéka (obrazáreň) - juh nádvoria- najkrajší grécky chrám Atény Partenos (Partenón)- dokonale vyvážené proporcie, - severná strana- Erechteion (karyatédy) - na nádvorí naproti Propylejám: Feidiova bronzová socha Atény Promachos (7,5 m) - v meste nad agorou (námestím): Tesaion (Hefaistov chrám) - najlepšie zachovaný grécky chrám - južný svah Akropoly: Odeion- budova na hudobné a spevácke koncerty - popri chrámoch - svetská architektúra: - divadlo (v Epidaure) - náhrobok (mauzóleum v Halikarnase)
Sochárstvo
Prehistorické (temné) obdobie- iba drobné plastiky z keramiky a bronzu (zvieracie figúrky) Archaické obdobie - figúrky nahých bojovníkov- exvotá - neskôr kultové sochy bohov, ktoré stáli v chrámových svätyniach - tzv. Xoana -

po roku 600 p. K. sa začala rozvíjať monumentálna kamenná skulptúra, kolosálne sochy, náhrobná skulptúra, sochy nahého mládenca- kúros a oblečenej dievčiny- kóra - tesané do mramoru a polychrómované, kúros- neosobný typ bojovníka, víťaza v športových hrách, typická vykročená ľavá noha, kóra- mladá žena s kučeravými vlasmi v gréckom odeve (chitón) + archaický úsmev
Maliarstvo
veľmi málo zachovaných maliarskych diel - tabuľové obrazy a mozaiky: - chrám: tabuľové obrazy zdobili vnútrajšok gréckeho chrámu, podlaha vykladaná mozaikou (najprv z čiernych a bielych kamienkov, neskôr farebné kompozície)  - verejné budovy (stoy) a domy bohatých občanov - v interiéri - slávni maliari:
- keramika: - najväčší význam - vázy: amfora (dve zvislé uchá)- na prenášanie oleja a vína, hydria (jedno zvislé ucho a dve menšie vodorovné)- na vodu, oinoché- kanvica, lekytos (štíhly s úzkym hrdlom a kalichovitým horným okrajom)- na olej, alabastron- menšia fľaštička na voňavku, kráter- veľká nádoba na miešanie vína s vodou, kantaros- s dvomi uchami, skyfos a kylix- čiaška na nožičke, slúžili ako pohár- drobné predmety zo skla- vtláčali sklo do foriem, skladanie ornamentov
Úžitkové umenie
Gréci prevzali z východu spracovanie bronzu => dielne v Korinte, Sikyóne a Aténach - zlatníctvo- vysoká úroveň (strieborné šperky, rytóny a reliéfy) - mince - dokonalá obojstranná razba - rezba kameí => rezané kamene a drahokamy - drobné keramické sošky =>tzv. tanagry 
- keramika: - najväčší význam - vázy: amfora (dve zvislé uchá)- na prenášanie oleja a vína, hydria (jedno zvislé ucho a dve menšie vodorovné)- na vodu, oinoché- kanvica, lekytos (štíhly s úzkym hrdlom a kalichovitým horným okrajom)- na olej, alabastron- menšia fľaštička na voňavku, kráter- veľká nádoba na miešanie vína s vodou, kantaros- s dvomi uchami, skyfos a kylix- čiaška na nožičke, slúžili ako pohár- drobné predmety zo skla- vtláčali sklo do foriem, skladanie ornamentov.
Prechádzka dejinami umenia
Pravek 
ľudia maľovali na steny jaskýň – zobrazovali: zvieratá, ľudí – ženy, šamanov, kúzelníkov
modelovali sochy

hrali na bubny, píšťaly – najstaršie hudobné nástroje.
spievali – ľudia spievali odpradávna
Časom vzniklo divadlo (staroveké Grécko), rôzne druhy napísanej literatúry – 1. príbeh o kráľovi Gilgamešovi

Gréci chodili nahí
Nahí muži sú pre staroveké grécke sochárstvo normou, aj keď sa historici domnievajú, že Gréci mávali zvyčajne odetú väčšiu časť tela. Nový výskum však ukazuje, že umenie možno imituje skutočný život presnejšie ako sa doteraz myslelo.