renesancia 2
RENESANCIA V Z N I K:
Centrom obchodu, vedeckých a zemepisných objavov sa v Európe stalo Taliansko. Tam sa postupne zrodil nový spôsob myslenia.
Ľudia začali veriť viac vo vlastné sily ako v náboženstvo.
Bohatí kupci využívali svoje peniaze i moc na rozvoj kultúry, ktorá bola ovplyvnená umením a vedou starovekých Grékov a Rimanov.
Tak sa v Taliansku v 14.storočí rodí nové myšlienkové a umelecké hnutie -renesancia.
Tento názov vznikol z francúzskeho slova s významom „znovuzrodenie".
O B D O B I A: - Ranná renesancia 14.st - Vrcholná renesancia 15.st - Neskorá renesancia 16.st Leonardo da Vinci - Skica
U M E N I E:
V renesančných dielach sa v plnej miere odrazil radostný, prirodzený život, prevaha zmyslového a citového vzťahu človeka k svetu, k prírode a jej krásam nad vzťahom rozumovým. Renesančné umenie sa prejavilo najviac - v architektúre - v sochárstve - v maliarstve - v hudbe -v divadle
O S O B N O S T I: - Leonardo da Vinci - Michelangelo Buonarroti - Raffael Santi - Pisano Leonardo da Vinci-Autoportrét
O B D O B I A:
RANNÁ RENESANCIA Počiatky renesancie boli už v 14.storočí kde talianski umelci priniesli nové prvky do maliarstva a architektúry. Medzi prvých patrili napríklad Giotto Bondone, Fillippo Brunelleschi a rodina Pisanovcov.
VRCHOLNÁ RENESANCIA
Vrcholné obdobie obohatili svojimi dielami také osobnosti ako Leonardo Da Vinci, Michelangelo Buonarroti, či Raffael Santi. Renesancia zasiahla nielen do architektúry, sochárstva a maliarstva, no aj do hudby a divadla.
V tomto čase preniká renesančné umenie aj do Uhorska, kde vtedy vládol Matej Korvín.
NESKORÁ RENESANCIA
V poslednom období dosiahlo svoj rozmach najmä divadlo, vznikli jeho viaceré podoby –v Taliansku to bola „ľudová komédia" a v Anglicku „alžbetínske" divadlo. Na sklonku renesancie vzniká aj opera. Toto obdobie je poznačené nepokojom, napätím, dôrazom na individualitu a predznamenáva príchod baroka.
U M E N I E:
ARCHITEKTÚRA
Na rozdiel od gotiky, renesanciu charakterizuje jednoduchosť a účelnosť.
Stavby už nie sú také vysokánske, ale vracajú sa im ľudské rozmery. Ich hlavnou úlohou je slúžiť ľuďom, poskytovať im pohodlie. Dopĺňajú ich dekoračné prvky ako napríklad balkóny, terasy, ozdobné okná, fontány… Medzi najznámejšie pamiatky renesancie patrí od Brunelleschiho kupola florentského dómu a sirotinec vo Florencii. Kupola v Chráme sv.Petra Laurentská knižnica
SOCHÁRSTVO
V sochárstve sa záujem obrátil na ľudské telo. Sochy sa tvorili väčšinou z bronzu, kameňa alebo mramoru. Najznámejšou sochou renesancie bol Dávid od Michalangela a tiež Donatella. Madonna Dávid MALIARSTVO Cieľom bolo zobraziť obraz tak, aby zodpovedal skutočnosti.
Význam nadobudla perspektíva, svetlo a tieň.
Najvýznamnejšími tvorcami maliarskych diel boli Michelangelo a Leonardo da Vinci. Posledná večera
HUDBA
Hudba bola v renesancii dostupná všetkým spoločenským vrstvám. Najobľúbenejšími žánrami sa stali madrigal (zborová vokálna skladba so svetskou tematikou) a chanson (viachlasná skladba). Orlando di Lasso a G.P. da Palestrina boli najznámejší skladatelia tej doby.
DIVADLO
Renesancia v divadle znamenala v Taliansku v 14.storočí návrat k antickej tragédii a komédii. Do tohoto obdobia spadá aj obľuba hudobných a tanečných slávností, ktoré boli predchodcami nových žánrov – opery a baletu.Ľudová komédia (commedia del l´arte) bola najoriginálnejšou podobou divadla v Taliansku, kde mohli účinkovať už aj ženy. Herci tam dokonale využívali svoje improvizačné schopnosti.
Alžbetínske divadlo vzniklo v Anglicku za vlády kráľovnej Alžbety. Vrchol tu zaznamenal W. Shakespeare, ktorý nebol nikým prekonaný. Jeho hry neboli však veľmi obľúbené vo vyšších vrstvách.
O S O B N O S T I:
PISANO Pisano bolo meno dvoch vynikajúcich talianskych sochárov a architektov z 13.-14.storočia, otca a syna, ktorí ako prví priniesli späť do Talianska prvky gréckeho a rímskeho sochárstva.Nicola Pisano, otec, a Giovanni Pisano, jeho syn, vytvorili v mnohých mestách severného Talianska významné diela (chrámové sochy, mestské fontány, fasády katedrál…) Ich práca bola zjavne ovplyvnená gotickými motívmi. Hlavne Giovanniho projekty, ktoré boli koncom 13.storočia jedny z najznámejších a najexpresívnejších v talianskom umení, mali dominantný vplyv na sochárov rannej renesancie.
Panna Mária LEONADRO DA VINCI (1452-1519) Bol nielen maliarom a sochárom, no aj architektom, inžinierom, hudobníkom, básnikom a vedcom. Ako prvý z maliarov sa zaujímal o anatómiu človeka a zvieraťa. Poznatky z pitiev, ktoré robil, využil vo svojich obrazoch. Zaoberal sa tiež optikou, hydraulikou a botanikou, dokonca sa stal predchodcom niektorých vynálezov. Venoval sa aj navrhovaniu scén a kulís pre divadelné vystúpenia. Pre jeho maliarsku tvorbu je charakteristický typ pôvabnej madony s poloúsmevom, vytváranie šerosvitu (hra svetiel, tieňov a polotieňov), ktorý vytváral neopakovateľnú atmosféru obrazu. Medzi jeho najznámejšie diela patrí Mona Lisa a Dáma s hranostajom. Dáma s hranostajom Mona Lisa
MICHELANGELO BUONARROTI (1475-1564) Bol talianskym maliarom, sochárom, architektom a básnikom. V jeho dielach dosahuje renesancia svoj vrchol. V maliarstve a sochárstve vytvoril nový ideálny typ postavy s dokonalými telesnými tvarmi, ku ktorým dospel študovaním anatómie človeka a konaním pitiev. Jeho tvorba vyžaruje napätie a pohyb. Najznámejšími dielami maliarskymi sú fresky v Sixtínskej kaplnke (Svätá rodina, Posledný súd), sochárskymi Dávid, Mojžiš, Pieta a architektonickými napr. kupola Chrámu sv. Petra v Ríme. Strop Sixtínskej kaplnky Pieta
RAFFAEL SANTI (1483-1520) Raffael bol taliansky maliar a architekt. Vo svojom maliarskom diele vytvoril ideálny typ renesančného človeka. Maľoval väčšinou ľúbezné madony a portréty, v ktorých zachytával charakteristický výraz osobnosti. Viedol stavbu Chrámu sv. Petra v Ríme a k jeho ďalším známym dielam patrí napr. Sixtínska madona v Sixtínskej kaplnke. Cherubino Sixtínska Madonna
