REMBRANDT
20. 12. 2009
Rembrandt van Rijn:
Jeho obrazy aj 340 rokov po smrti priťahujú nadšených obdivovateľov. REMBRANDT VAN RIJN poznal slávu a dostatok, ale aj problémy a smútok.
Pre milovníkov umenia sú v Amsterdame dve povinné adresy – Rijksmuseum a Rembrandtov dom. V oboch vystavujú snáď najväčšie zbierky malieb a grafík tohto mimoriadneho talentu, ktorý dosiahol úspech a slávu už ako mladík.
Rembrandt Harmenszoon van Rijn sa narodil 15. júla 1606 v Leidene v pomerne zámožnej rodine mlynára Harmena Gerritszoona van Rijna a pekárovej dcéry Neeltgen Willemsdochter van Zuytbrouckovej. Jeho rodičia mali desať detí, z ktorých dve zomreli ako veľmi maličké, on bol ôsmy v poradí. Hoci v ich okolí prevažovali protestanti, zachovali si katolícku vieru. Ich syn Rembrandt mal dobrú výchovu. Ako sedemročný nastúpil do latinskej školy, kde sa učil hlavne gramatiku a rétoriku, a keďže hodiny boli založené na štúdiu klasickej literatúry a biblických textov, dostal v tejto oblasti veľmi dobré základy. To sa mu neskôr v živote skutočne zišlo. Dva mesiace pred jeho štrnástymi narodeninami ho zapísali na univerzitu v Leidene, ale viac ako o štúdium sa Rembrandt zaujímal o maľbu, a tak ho rodičia nakoniec dali za žiaka k leidenskému maliarovi Jacobovi von Swanenburgh, u ktorého ostal tri roky.
Napriek tomu, že maliar slávi úspechy a svoju Saskiu miluje, ich rodinný život nie je šťastný. Rok po svadbe sa im narodí syn Rumbartus, ale žije iba dva mesiace. O tri roky neskôr im umiera trojtýždňová dcéra Cornelia. Keď sa im v roku 1640 narodí ďalšia dcéra, pokrstia ju zase Cornelia, ale ani ona sa nedožije jedného mesiaca. Až nasledujúci rok sa Saskii narodí syn Titus, ktorý je dosť silný a zdravý, ale Saskia už má poriadne podlomené zdravie. Rok po pôrode ako tridsaťročná umiera, pravdepodobne na tuberkulózu.
Keďže sa sama príliš slabá nedokázala postarať o svoje posledné dieťa, najali si ako pestúnku vdovu Geertje Dircxovú. Tá sa neskôr stala Rembrandtovou milenkou.
Potom si Rembrandt začne so svojou gazdinou Hendrickje, ktorá je od neho oveľa mladšia. Z tohto spolužitia sa mu v roku 1654 narodila dcéra Cornelia. Tehotenstvo však prinieslo Hendrickje obrovské problémy s protestantskou cirkvou, ku ktorej patrila. Dokonca si ju krátko pred pôrodom pozvali na cirkevnú radu, kde musela vysvetľovať svoje spolužitie s maliarom. Rada ju považovala za cudzoložnicu, ktorá s Rembrandtom žije v hriechu, a preto jej zakázala zúčastňovať sa na omšiach. Rembrandta sa to netýkalo, lebo bol katolík. Aj keď mal Hendrickje i svoju dcérku rád, oženiť sa nemohol. Po smrti Saskie totiž dostával finančnú rentu a o tú by ďalšou svadbou prišiel, rovnako o správu Titovho dedičstva po matke. A to Rembrandt neopatrným investovaním v podstate rozhádzal. Umelec totiž žil nad pomery. Utrácal hlavne za drahé veci, ktoré ani nepotreboval. Nakupoval starožitnosti, umelecké predmety a grafické listy nielen od iných autorov, ale niekedy sa zapojil aj do dražby svojich v lastných!
Blížili sa ďalšie smutné udalosti. V júli 1663 Hendrickje umiera, pravdepodobne na mor. A hoci sa mladý Titus v roku 1668 ožení s Magdalenou von Loo, nemá šťastie, pretože umiera ešte v tom istom roku. Starý majster Rembrandt svojho syna prežije o jediný rok. Zomiera 4. októbra 1669 v Amsterdame.
Rembrandt však nebol iba výnimočný maliar, ale aj skvelý grafik. Leptom a ďalším hĺbkotlačovým technikám sa venoval celý život s výnimkou roku 1649, z ktorého nenašli ani jeden datovaný. Lepty boli vždy populárne a už za jeho života sa veľmi dobre predávali. Rembrandt si dokonca sám tlačil prvé výtlačky grafických listov a jeho technika tlače ovplyvnila umelcov a tlačiarov niekoľkých storočí.
Rembrandt Harmenszoon van Rijn sa narodil 15. júla 1606 v Leidene v pomerne zámožnej rodine mlynára Harmena Gerritszoona van Rijna a pekárovej dcéry Neeltgen Willemsdochter van Zuytbrouckovej. Jeho rodičia mali desať detí, z ktorých dve zomreli ako veľmi maličké, on bol ôsmy v poradí. Hoci v ich okolí prevažovali protestanti, zachovali si katolícku vieru. Ich syn Rembrandt mal dobrú výchovu. Ako sedemročný nastúpil do latinskej školy, kde sa učil hlavne gramatiku a rétoriku, a keďže hodiny boli založené na štúdiu klasickej literatúry a biblických textov, dostal v tejto oblasti veľmi dobré základy. To sa mu neskôr v živote skutočne zišlo. Dva mesiace pred jeho štrnástymi narodeninami ho zapísali na univerzitu v Leidene, ale viac ako o štúdium sa Rembrandt zaujímal o maľbu, a tak ho rodičia nakoniec dali za žiaka k leidenskému maliarovi Jacobovi von Swanenburgh, u ktorého ostal tri roky.
Rýchle úspechy
Na prelome rokov 1624 – 1625 bol Rembrandt pol roka žiakom známeho maliara Pietera Lastmana v Amsterdame, u ktorého veľmi intenzívne pracoval a rýchlo sa naučil všetko, čo sa dalo. Už v roku 1625 si otvoril vlastný ateliér v Leidene, pričom stále býval doma s rodičmi, a vzápätí získal prvého vlastného žiaka. Dvadsaťpäťročný Rembrandt sa presťahoval do Amsterdamu, ktorý sa vtedy rozvíjal ako hlavné mesto obchodu. Žil a pracoval v dome Hendricka van Uylenburga, obchodníka s umením, a veľmi skoro sa stal žiadaným portrétistom. Jeho umenie ide ruka v ruke s dobrým biznisom, jeho obrazy sú v móde a výborne ho platia. Rembrandt jednoducho očaril ekonomické a politické špičky mesta. Práve preto získal v roku 1632 významnú zákazku na obraz Anatómia Dr. Tulpa. Tento skupinový portrét z verejnej pitvy popraveného zločinca urobil úplne netradičným spôsobom. Namiesto strnulej oficiálnej skupinky je na obraze živá akcia a práve to mu vynieslo ďalšie objednávky. Doktor Tulp bol totiž veľmi významná miestna osobnosť.Milovaná Saskia
Mladý maliar v dome obchodníka s umením van Uylenburga stretáva jeho sesternicu Saskiu. Je to dievča z významnej a bohatej rodiny a jej otec je vážený člen mestskej rady. So Saskiou sa zosobášil 22. júna 1634 a svadba mu priniesla nielen zvýšenie spoločenského postavenia, ale aj poriadne veno. V tom istom roku sa stáva členom amsterdamského cechu maliarov a získava ďalších študentov. Mladí manželia si rok po sobáši prenajmú dom a o ďalšie štyri si kúpia vlastný v židovskej štvrti Amsterdamu na Jodenbreestraat (dnes je v ňom Rembrandtovo múzeum) za 13-tisíc guldenov! Na tú dobu to bola skutočne astronomická suma aj pre Rembrandta, hoci sa mu pracovne mimoriadne darilo. Na dom si preto musia zobrať pôžičku. Práve táto kúpa, nevhodné narábanie s peniazmi a zlé investície im v budúcnosti prinesú veľké finančné problémy.Napriek tomu, že maliar slávi úspechy a svoju Saskiu miluje, ich rodinný život nie je šťastný. Rok po svadbe sa im narodí syn Rumbartus, ale žije iba dva mesiace. O tri roky neskôr im umiera trojtýždňová dcéra Cornelia. Keď sa im v roku 1640 narodí ďalšia dcéra, pokrstia ju zase Cornelia, ale ani ona sa nedožije jedného mesiaca. Až nasledujúci rok sa Saskii narodí syn Titus, ktorý je dosť silný a zdravý, ale Saskia už má poriadne podlomené zdravie. Rok po pôrode ako tridsaťročná umiera, pravdepodobne na tuberkulózu.
Keďže sa sama príliš slabá nedokázala postarať o svoje posledné dieťa, najali si ako pestúnku vdovu Geertje Dircxovú. Tá sa neskôr stala Rembrandtovou milenkou.
Ženy a problémy
Na pomoc v domácnosti pribudla v roku 1647 do Rembrandtovho domu aj gazdiná Hendrickje Stoffelsová. Rembrandt sa so svojou milenkou Geertje nepohodne a ona ho v roku 1649 zažaluje za nedodržanie prísľubu manželstva. Súd jej priznáva od Rembrandta výživné 200 guldenov mesačne. Už o rok neskôr skončí vo väznici, keď maliar zistí, že ukradla šperky, ktoré kedysi kúpil milovanej Saskii.Potom si Rembrandt začne so svojou gazdinou Hendrickje, ktorá je od neho oveľa mladšia. Z tohto spolužitia sa mu v roku 1654 narodila dcéra Cornelia. Tehotenstvo však prinieslo Hendrickje obrovské problémy s protestantskou cirkvou, ku ktorej patrila. Dokonca si ju krátko pred pôrodom pozvali na cirkevnú radu, kde musela vysvetľovať svoje spolužitie s maliarom. Rada ju považovala za cudzoložnicu, ktorá s Rembrandtom žije v hriechu, a preto jej zakázala zúčastňovať sa na omšiach. Rembrandta sa to netýkalo, lebo bol katolík. Aj keď mal Hendrickje i svoju dcérku rád, oženiť sa nemohol. Po smrti Saskie totiž dostával finančnú rentu a o tú by ďalšou svadbou prišiel, rovnako o správu Titovho dedičstva po matke. A to Rembrandt neopatrným investovaním v podstate rozhádzal. Umelec totiž žil nad pomery. Utrácal hlavne za drahé veci, ktoré ani nepotreboval. Nakupoval starožitnosti, umelecké predmety a grafické listy nielen od iných autorov, ale niekedy sa zapojil aj do dražby svojich v lastných!
Bankrot
Začiatkom roka 1653 sa maliarova finančná situácia začala zhoršovať. O tri roky všetok svoj majetok vrátane domu previedol na syna a vyhlásil bankrot. Inventár domu, jeho zbierka umeleckých predmetov i jeho vlastné práce pripadli veriteľom. Dražobný súpis nám aj po rokoch prezrádza, že skutočne boli hodnotné. Predali sa však pod cenu a na zaplatenie dlhov to nestačilo. Rembrandt preto musel v roku 1658 predať svoj luxusný dom, dokonca aj tlačiarenský lis, a presťahovať sa do skromnejších pomerov do Rozengrachtu. Jeho veritelia k nemu síce boli dosť zhovievaví, ale problémy mal s amsterdamským cechom maliarov. Ten totiž odsúhlasil nové pravidlo, že Rembrandta si ako umelca už nemožno najať. Aby tento „zákaz činnosti“ obišli, Titus a Hendrickje založili spoločnosť na predaj Rembrandtových malieb, grafík, rytín a drevorytov pod svojimi menami s tým, že maliar bol iba zamestnancom. Financie spravovali oni dvaja. Dokument z tohto roku označuje Hendrickje ako Rembrandtovu manželku , hoci sa nikdy nevzali. Najlukratívnejšou zákazkou boli v tom čase v Amsterdame obrazy pre novú radnicu a dostali ju maliari Lievens, Bol a Flinck. U Rembrandta si objednali len jeden obraz, ktorý síce v roku 1662 krátko visel na radnici, ale nikdy mu zaň nezaplatili.Blížili sa ďalšie smutné udalosti. V júli 1663 Hendrickje umiera, pravdepodobne na mor. A hoci sa mladý Titus v roku 1668 ožení s Magdalenou von Loo, nemá šťastie, pretože umiera ešte v tom istom roku. Starý majster Rembrandt svojho syna prežije o jediný rok. Zomiera 4. októbra 1669 v Amsterdame.
Pravý Rembrandt?
Začiatkom devätnásteho storočia odhadovali, že Rembrandt namaľoval viac ako 600 malieb, urobil skoro 400 leptov a 2-tisíc kresieb. Samozrejme, mýlili sa. Rembrandta často v rámci vyučovania kopírovali jeho žiaci. Podľa expertov sa počet jeho malieb blíži k trom stovkám, z toho je asi štyridsať jeho autoportrétov, a leptov je tiež približne tristo s tým, že kresieb mohlo byť oveľa viac než 2-tisíc, iba sa nezachovali. Pri maľbe olejom Rembrandt upravil Caravaggiov šerosvit (chiaroscuro) na svoj vlastný spôsob a tento štýl zobrazovania tieňa a svetla používal aj na grafických listoch. Maľoval hlavne portréty, krajinu a biblické námety, ktoré si jeho súčasníci veľmi cenili. Podľa profesorky Margaret Livingstonovej, ktorá skúmala jeho autoportéty, mohla Rembrandtovi k majstrovstvu pomôcť stereoslepota. Podľa jej hypotézy z roku 2004 ňou Rembrandt trpel. Pri tejto poruche človek nevníma tri dimenzie priestoru, mozog pri vizuálnych úlohách prepína len na jedno oko, a tak vidí splo štene, čo je pre maliara výhodné.Rembrandt však nebol iba výnimočný maliar, ale aj skvelý grafik. Leptom a ďalším hĺbkotlačovým technikám sa venoval celý život s výnimkou roku 1649, z ktorého nenašli ani jeden datovaný. Lepty boli vždy populárne a už za jeho života sa veľmi dobre predávali. Rembrandt si dokonca sám tlačil prvé výtlačky grafických listov a jeho technika tlače ovplyvnila umelcov a tlačiarov niekoľkých storočí.
