Choď na obsah Choď na menu
 


POSLEDNÁ VEČERA - obraz Leonarda da Vinciho

18. 1. 2010

 

 

POSLEDNÁ  VEČERA

 

 

-   Posledná večera (tal., Il Cenacolo alebo L'Ultima Cena) je obraz, ktorý namaľoval Leonardo daVinci na stenu kostola Santa Maria delle Grazie v Miláne. Namaľovaný je na biblický motív (Ján 13:21); Ježiš oznamuje, že ho jeden z 12 apoštolov zradí. Obraz patrí medzi najznámejšie a najcennejšie na svete, nikdy však nebol v súkromnom vlastníctve, pretože ním nie je možné hýbať.

-   Dátum: okolo 14951498

-  Technika: Tempera na stene

-  Rozmery: 8800 × 4600 mm

-   Vystavené: Kostol Santa Maria delleGrazie, Miláno, Taliansko

- Santa Maria delle Grazie je slávny kostol a konvent rádu dominikánov v Miláne, je to lokalita svetového dedičstvo UNESCO. Nachádza sa tu nástenná maľba Leonarda da Vinciho Posledná večera.

FrancescoSforza nariadil postaviť konvent dominikánov v 15. storočí. Hlavným architektom bol Guiniforte Solari, konvent bol dokončený v 1469. Za autora absidy kostola je považovaný známy taliansky renesančný architekt DonatoBramante. V roku 1943 bol kostol zasiahnutý leteckým útokom, poškodená bola väčšia časť kostola, ale niektoré steny zostali nepoškodené

 

-   Milánski kunsthistorici zverejnili na webe fotografiu maľby Posledná večera vo veľkosti 16 miliárd pixelov - teda 1600-krát ostrejšiu, než sú fotografie urobené typickým desaťmiliónpixelovým digitálnym fotoaparátom.

-   Vysoké rozlíšenie umožní odborníkom skúmať detaily nástennej maľby z 15. storočia, čo by inak nemohli robiť. Dokonca môžu študovať aj čiary náčrtu, ktorý Leonardo nakreslil predtým, ako začal dielo maľovať.

-  Toto rozlíšenie umožňuje divákom prezerať si detaily tak, akoby stáli iba niekoľko centimetrov od umeleckého diela - na rozdiel od bežných fotografií, ktoré sú zrnité, keď sa objektív príliš priblíži.

Môžete vidieť, že Leonardo namaľoval čaše priehľadné, čo pri bežnom pohľade nemôžete vidieť. Takisto zistíte, v akom štádiu rozkladu sa maľba nachádza. Dielo nachádzajúce sa v milánskom kostole Santa Maria delle Grazie zreštaurovali s vynaložením obrovského úsilia, pričom práce sa skončili v roku 1999. Ich cieľom bolo odstrániť škody na slávnom diele napáchané za pol tisícročia. Aj keď ľudia pricestujú do Milána, majú veľké problémy dostať sa k Poslednej večeri. Návštevníkom sťažujú situáciu sprísnené opatrenia na ochranu maľby. Každých 15 minút pustia k dielu iba 25 záujemcov, takže ročne si ho obzrie približne 320.000 divákov. Napriek tomu, že maľba je poškodená (Leonardo sa ju totiž rozhodol namaľovať olejom a nie ako fresku ) vidieť ju je i dnes nezabudnuteľným zážitkom, pre jej podivuhodnosť, dôstojnosť, krásu a použitý výtvarný jazyk i prítomnosťou magickej sily s osamelým Kristom uprostred, ktorý akoby práve vyslovil: "Veru, veru hovorím vám, jeden z vás ma zradí."

O Leonardovi sa vedelo, že je znalcom kabaly a astrológie, preto sa i znalci domnievajú, že v obraze je oveľa viac symboliky, než sa na prvý pohľad zdá. Dvanásť apoštolov predstavuje vraj aj dvanásť znamení. Pri ich stvárnení vynikajúco využil celú škálu mimky ľudskej tváre.

 

Prijímanie apoštolov Prvotná cirkev zobrazovala hlavne „ustanovenia sviatostí“, čo môžeme vidieť na byzantských mozaikách, ktoré vznikli v 6. storočí. V renesančnom maliarstve (a občas aj v sochárstve) sú poväčšine zobrazené všetky atribúty a taktiež obe už predtým spomenuté zložky „poslednej večere“.Na renesančných obrazoch sedia apoštoli prevažne za obdĺžnikovým stolom a Kristus v strede vykonáva kňazské úkony.Ježiš teda buď práve žehná bochník chleba alebo podáva HOSTIU jednému z dvanástich apoštolov. HOSTIA sa niekedy zobrazuje rovnako ako pri židovskom obrade, čiže v podobe nekvaseného chleba. Z toho vyplýva, že určité starozákonné námety, ktoré boli tradične považované za predobraz kresťanstva sa občas vyskytujú v tematike už spomínaného novovzniknutého náboženstva. Ďalším dôležitým atribútom tej doby bol aj Kalich – eucharistická nádoba – stojí na stole pred Ježišom.Interpretácia, ktorú som teraz popísala bola na konci 15. storočia zatlačená do úzadia.

 

Prvé zobrazenie námetu „ poslednej večere“ pokiaľ ide o alternatívne poňatie, bolo možné vidieť na výzdobe chrámov v 14. a 15. storočí.Cirkev v dobe renesancie kládla dôraz na 7 sviatostí, hlavne na eucharistiu – sviatosť oltáru, a taktiež dávala prednosť pôvodnej verzii. Existovala teda väčšia voľnosť v zobrazovaní ďalších postáv = služobníkov chodiacich sem a tam a nosiacich nádoby a anjelov vznášajúcich sa nad hlavami. Apoštoli, zvlášť u severských maliarov sú zobrazovaní ako jednouchí ľudia tej doby.Umývadlo a uterák odložené na podlahe sú pripomienkou skoršej epizódy, čiže umývania nôh apoštolom.Niekedy pri Judášových nohách sedí pes, čo je veľmi ťažké vysvetliť, pretože toto zviera zvyčajne symbolizuje vernosť. Základnými zložkami v zobrazeniach „poslednej večere“ sú reakcie apoštolov na Kristove slová a samozrejme úloha, ktorú hrá Judáš. „Hovorím vám, jeden z vás ma zradí.“ Apoštoli sa pozerajú jeden na druhého v neistote, o kom to hovorí.Kalich sa v tejto interpretácii nenachádza. Kristus sedí v strede dlhého stola, ruky má roztiahnuté spôsobom, ktorý naznačuje odovzdanosť.

 

Chcela by som sa však sústrediť len na zopár najzaujímavejších zobrazení tohto námetu.Albrecht Dürer opieral priestorovú scenériu, kompozíciu výjavu, typológiu a gestá figúr o pozorovanie skutočností. Jeho „posledná večera“ je robená technikou drevorezu, ktorú dokonale ovláda. Na vyjadrenie duchovného obsahu využil kontrast osvetlenia a hustého lineárneho šrafovania.Nepopierateľne najznámejšie zobrazenie „poslednej večere“ je od už spomenutého Leonarda Da Vinciho. Preslávila sa hlavne svojou dokonale vypracovanou kompozíciou. Rozloženie apoštolov je rovnaké ako v predošlej renesančnej interpretácii až na pár odlišností. Jednou z nich je, že Judáš sedí tretí zľava od Ježiša, čo bolo na svoju dobu pomerne odvážne rozhodnutie. Judáš bol totiž tradične zobrazovaný na konci stola, ďaleko od Ježiša Krista a ostatných učeníkov. Leonardo použil farbu málo odolnú voči pôsobeniu vlhkosti a preto dnes freska nie je v príliš dobrom stave. Napriek tomu zreteľne vidíme s akou subtílnosťou dokázal maliar vyjadriť nielen vonkajšie prejavy, ale aj vnútorné reakcie každého z apoštolov.

Apoštoli sú po obidvoch stranách, navzájom sa k sebe otáčajú s predstieraným údivom, ohromením alebo s odmietavým výrazom na tvári a v gestách. Judáš je tu odlíšený niekoľkými spôsobmi:- V rannorenesančných dielach sedí oproti ostatným a obvykle si berie od Krista kúsok namočeného chleba. Apoštoli sa pýtajú: „Pane, kto to je?“ Ježiš odpovie: „Je to ten, pre koho omočím tento kúsok chleba a podám mu ho.“- Rozoznávame aj interpretáciu, kedy Judáš namočí chleba sám. V tomto prípade Ježiš odpovedá: „Jeden z dvanástich, ktorí si so mnou namáča chleba v tej istej miske.“Judáš je obvykle tmavovlasý, fúzatý s vychytralým výrazom. Keď sú Apoštoli zobrazovaní so svätožiarou, Judáš ju má čiernu alebo ju vôbec nemá. Často drží mešec, zrejme ako narážku na 30 strieborných, čo je cena zrady.Medzi renesančných autorov, ktorí spracovali tento námet, patria takí umelci ako Giotto Di Bondone(z veľmi skorej renesancie), Leonardo Da Vinci, Albrecht Dürer, Tintoretto (z Benátskeho maliarstva), taktiež Peter Paul Rubens (z barokového maliara) a mnoho ďalších.

 

- Je tiež známe, že Ján bol najmladším a najobľúbenejším Ježišovým apoštolom. Všade ho zobrazujú ako mladého, bez brady a s dlhými vlasmi. A tak potom je tu aj otázka: Ak na freske je Mária Magdaléna, kde je potom Ján, ktorý tam bol?Podľa Dana Browna Peter ukazuje svoj postoj k prítomnosti Márie Magdalény rukou, akoby chcel naznačiť, že je ochotný podrezať jej hrdlo. Na freske je totiž zobrazená ruka, ktorá ako keby nikomu nepatrila. Predpokladá sa, že je Petrova. Tá je pritom zvláštne zvrtnutá. Druhú ruku kladie Peter na plece Jánovi (Márii Magdaléne). Je tiež možné, že Peter a Ján majú priateľský vzťah a v tomto momente hľadajú oporu jeden v druhom – Ján nakláňa hlavu k Petrovi. Dan Brown tvrdí, že manželstvo Ježiša a Magdalény je zafixované v historických kronikách. Tu sa odvoláva na apokryfy Evanjelia Filipa, ktorý vraj skutočnej existuje ale koľko je v ňom pravdy a koľko výmyslov, zatiaľ nevedno. Leonardo Da Vinci bol skutočne záhadný umelec, hovorí sa, že bol členom slobodomurárskej lože, alebo že ovládal temné sily. Pravdou však je, že v jeho obrazoch sú skryté rôzne tajomstvá, ktoré nevie rozlúštiť ani súčasná veda

V pravo na obraze (hebrejské písmo sa číta z prava ) je Šimon (Baran). Jeho osobnosť vyjadruje ohnivý temperament podčiarknutý červeným oblečením.

Druhý v poradí je Tadeáš (Býk). Ruka smeruje k srdcu a tak ako aj znamenie Býka, Tadeáš tu reprezentuje pevnosť, stabilitu a istotu.

Vzdušné znamenie Blížencov je nepokojné, reprezentuje mladosť a sviežosť a Matúš(Blíženci) iste nie náhodou oblečený do modrého odevu, lebo práve modrá reprezentuje vzduch je tak isto mladý a rozpriahnutými, nepokojnými rukami akoby vyzýval ku komunikácii, čo tak isto k tomuto znameniu prináleží.

Filip (Rak) s okrúhlou tvárou celým svojim gestom pripomína ochrancu a Raci sú presne takí.

Jakub starší(Lev) ide priamo po ceste, z tváre sa dá vyčítať otvorenosť, ale aj istá suverénnosť. Leonardo ho namaľoval s bohatou hrivou vlasou, s peknou tvárou a iskrivými očami.

Tomáš (Panna) na to aby uveril sa musí presvedčiť, podrobiť všetko analýze. Neptún symbolizujúci vieru je v tomto znamení zle aspektovaný, azda preto sa Tomáš musí zmŕtvychvstalého Krista dotknúť prstom.

Ján (Váhy) je Kristovým najobľúbenejším žiakom. Má jasnovidecké schopnosti. Váhy vždy musia voliť medzi prísnou spravodlivosťou (Saturn) a milosrdenstvom (Venuša). Toto znamenie je vzdušné a naznačuje nehmotnosť princípov tohto súdu.

 

   Peter(Strelec) uchopil nôž. Je impulzívny, ale šľachetný. Často hovorí skôr, než si všetko premyslí. Dokáže byť zbabelý, Krista trikrát zradí. Strelec totiž v sebe skrýva buriča i konformistu.

Ondrej (Kozorožec). Na freske, tak ako v poradí zverokruhu je desiaty. Zomrel na kríži v tvare X.

Jakub mladší(Vodnár) fyzicky i duchovne pripomína Krista. Je askétom, nepije, neje mäso;, gesto naznačuje ľudskú solidaritu a priateľstvo tak typickú pre pravých Vodnárov.

Dvanástym apoštolom na Leonardovom obraze je Bartolomej(Ryby). Táto postava akoby pohľadom i postojom skĺbovala všetkých. Vývoj človeka a teda zverokruhu je ukončený práve Rybami. Ryby predstavujú v rámci životného cyklu agóniu a smrť. Bartolomej akoby okúsil najväčšie trápenie za všetkých - zaživa ho stiahli z kože.

      Judáš (Škorpión) je znamením biblického hada. Ovláda podvedomie, smrť. Judáš je ambiciózny a chtivý. Škorpión v negatívnom prevedení tak ako Judáš, bodne odzadu. Nie je bez zaujímavosti, že Judáš zvykne sedieť na konci stola, ale Leonardo ho umiestnil vedľa Jána.

 

 

Kniha Da Vinciho kod

 

-   Román „Kód da Vinciho“ amerického novinára Dana Browna sa v minulom roku stál najpredávanejšou knihou na svete. V niektorých krajinách však kňazi túto knihu zakazujú čítať a nielen túto, ale aj ďalšie knihy tohto autora. Dan Brown práve teraz pripravuje pokračovanie „ Kódu da Vinciho.„

- Už dve tisícročia tajuplný rád Prioriát Sióna, ktorého členmi boli aj Leonardo da Vinci, Victor Hugo, Issak Newton, údajne chráni nejaké veľké tajomstvo, ktoré je schopné prevrátiť celú históriu kresťanstva. Tí, ktorí túto knihu čítali, vedia o kalichu Svätého Graala, čo má byť symbolom ženského začiatku kresťanstva, pretože tento kalich nie je kalich, ale Sára, dcéra Ježiša Krista a Márie Magdalény.

-  Možno začať práve od tohto kalicha. Kalich Graala skutočne existuje, je známe aj miesto jeho objavenia. V roku 1910 v Antóchii, starovekom meste v Sýrii, na tom mieste, kde stal staroveký kostol vykopali v rozvalinách relikvie, strieborný koč vo forme kalicha v ktorom bol ďalší strieborný kalich. Nález sa dostal do rúk známym obchodníkom, ktorí ho neskôr vystavovali v parížskom Louvri a dnes je uschovaný v Metropolitan – múzeu v New Yorku

-   Špecialisti podľa výroby datujú tento kalich do V. storočia , podľa vnútorného spracovania do prvého storočia. Je isté, že tento predmet bol schovaný v tomto kostole a chránil sa ako relikvia. Ale aký kalich mohli v prvom storočí pokladať kresťania za svätý? Určite len ten Graal, ktorý Ježiš Kristus používal na Poslednej večeri a do ktorého pri ukrižovaní zbierali jeho krv.. určite sa zo začiatku kalich chránil v Jeruzalemskej cirkvi a po zničení mesta v 70-tých rokoch prvého storočia bol odvezený do Antóchie, kde existovala skupina kresťanov. To znamená, že tento kalich je podľa všetkého najcennejšou relikviou kresťanov, čo by mal Dan Brown vedieť.

-Tajomstvo a zrejme dosť ťažko vysvetliteľným je obraz Lonarda da Vinciho „Posledná večera.“ Podľa Dana Browna na origináli fresky tohto maliara vedľa Ježiša Krista nesedí Ján, ale Mária Magdaléna. Odborníci na fresky da Vinciho hovoria, že postava skutočne pripomína ženskú postavu. Ženskosť však možno nájsť aj v iných mužských postavách na freskách da Vinciho, ako napríklad na freske Ján Krstiteľ.

-   V týchto časoch sa mužská krása cenila veľmi vysoko. Tajná večera sa konala v čase židovského sviatku Paschy, sviatku záchrany Židov z egyptského otroctva. Podľa vtedajších tradícií sa takýto sviatok musel sláviť, či už s rodinou, alebo so svojimi učeníkmi. Ak ho teda slávil s učeníkmi, títo by mu neprepáčili, že na oslavy pozval aj Máriu Magdalénu. Je tiež známe , že Ján bol najmladším a najobľúbenejším apoštolom Ježiša Krista. Všade ho zobrazuj ako mladého, bez brady a s dlhými vlasmi. Koľko mál v čase Poslednej večere Ján rokov nie je presne známe. Mohol mať okolo 30 /bol mladší ako Ježiš a nie menej ako 13/ vek, kedy sa v tom čase stal plnoletým/ Reálne možno povedať, že mal asi 20 rokov, vyplýva to aj z toho, že jeho Evanjelium bolo napísané ako posledné koncom I. storočia. A tak potom je tu aj otázka, ak na freske je Mária Magdaléna, kde je potom Ján, ktorý tam bol?

-  Dan Brown, aby vysvetlil neprítomnosť Jána, obracia pozornosť na postavu Petra. Vraj ten bol nespokojný s prítomnosťou Márie Magdalény a rukou ukazuje, že je ochotný podrezať jej hrdlo. Na freske je totiž zobrazená ruka, záhadne „ nikoho „ s nožom. Čia je to ruka?

Tajná večera bola namaľovaná okolo 1498 roku. Existujú však dôkazy, že v roku 1556 na stene kostola Santa Maria del Gracia v Milane bolo možno vidieť detaily tohto obrazu, ktorý sa neskoršie niekoľkokrát reštauroval. Preto tvrdenie, že dnes Posledná večera je presne tá istá, ako ju namaľoval da Vinci, je príliš smelé. Predpokladá sa, že da Vinci si zmyslel urobiť obraz Poslednej večer v tom momente keď Ježiš povedal : Jeden z vás ma zradí . Všetci apoštolovia sú zhrozená z týchto slov, vyskakujú, rozhadzujú rukami. Len Judáš spokojne

 

-   Predpokladá sa, že ruka s nožom patrí Petrovi. Ruka je pritom zvláštne zvrtnutá. Prečo- nevedno. Druhú ruku kladie Peter na plece Jánovi a vôbec tam niet gesta prerezania hrdla, ako tvrdí Dan Brown. Možno, že Peter a Ján majú priateľské vzťahy a v tomto momente hľadajú oporu jeden v druhom- Ján nakláňa hlavu k Petrovi.

-   Dan Brown tvrdí, že manželstvo Ježiša a Márie Magdalény je zafixované v historických kronikách. A odvoláva sa na apokryfy Evanjelia Filipa.

-   Tento zaujímavý dokument skutočne existuje a ako tvrdia lingvisti, bol vytvorený koncom II. storočia. Koľko je v ňom pravdy a a koľko výmyslov, zatiaľ nevedno. Treba vedieť, že všetky Evanjelia, Marka, Matúša, Jána či Mateja vznikli postupne v I.. storočí, o tom medzi odborníkmi niet žiadnych sporov. Dan Brown však tvrdí, že Evanjelií bolo okolo 80, čo je zrejme prehnané číslo, ale aj tak v tomto roku sa našlo vo Švajčiarsku Evanjelium od Judáša, ktoré sa pripravuje na vydanie do tlače v budúcom roku.

-   Predpokladá sa, že ruka s nožom patrí Petrovi. Ruka je pritom zvláštne zvrtnutá. Prečo- nevedno. Druhú ruku kladie Peter na plece Jánovi a vôbec tam niet gesta prerezania hrdla, ako tvrdí Dan Brown. Možno, že Peter a Ján majú priateľské vzťahy a v tomto momente hľadajú oporu jeden v druhom- Ján nakláňa hlavu k Petrovi.

- Dan Brown tvrdí, že manželstvo Ježiša a Márie Magdalény je zafixované v historických kronikách. A odvoláva sa na apokryfy Evanjelia Filipa.

-   Tento zaujímavý dokument skutočne existuje a ako tvrdia lingvisti, bol vytvorený koncom II. storočia. Koľko je v ňom pravdy a a koľko výmyslov, zatiaľ nevedno. Treba vedieť, že všetky Evanjelia, Marka, Matúša, Jána či Mateja vznikli postupne v I.. storočí, o tom medzi odborníkmi niet žiadnych sporov. Dan Brown však tvrdí, že Evanjelií bolo okolo 80, čo je zrejme prehnané číslo, ale aj tak v tomto roku sa našlo vo Švajčiarsku Evanjelium od Judáša, ktoré sa pripravuje na vydanie do tlače v budúcom roku.

-   Na druhej strane pravda je taká, že o živote Márie Magdalény po vzkriesení Krista nevieme nič. Údajne žila v Taliansku a potom na hore Efez v Turecku. V rôznych kostoloch sa chránia niektoré jej veci, vlasy, dokonca slzy. Ale dokumenty, ktoré by potvrdzovali pravosť týchto vecí neexistujú. Oficiálna pozícia cirkvi je taká, keďže kanonické Evanjelia nehovoria o manželstva Krista a Márie, tak nebolo. Tak isto ako neboli medzi nimi intímne vzťahy.

-   Leonardo da Vinci bol skutočne záhadný umelec, niektorí hovoria, že bol členom slobodomurárskej lóže, iní zasa, že ovládal temné sily. Pravdou je však, že v jeho obrazoch sú schované rôzne tajomstvá, ktoré nevie rozlúštiť ani súčasná veda. Tak ako napríklad obraz „Madonna“.

-  Existujú vlastne dva obrazy „Madonna v skalách“ a „Madonna v jaskyni.„ Prvý obraz sa nachádza v parížskom Louvri a druhý v Národnej galérii v Londýne.

-   V obidva obrazy hoci na jednu tému, majú svoje odlišnosti. Pozrite sa na obidva a zistíte, že na obrazku číslo jedna, prvý zľava, niet symbolov ani svätých. Na prvom obraze anjel nevedno prečo ukazuje na Jána, na druhom obraze Ján drží kríž.

-   A sú tu aj záhady.

-  Panna Mária nevedno prečo neobjíma syna Ježiša, ale Jána Krstiteľa., Ježiš blahoslaví Jána Krstiteľa a nie naopak, u mládenca Krista sú neobyčajne svalnaté nohy. A najväčšie tajomstvo prvého obrazu- obrovská tlapa s pazúrmi anjela, na druhom obraze jej niet.

-   Ale aj obraz Mony Lizy neušiel pozornosti Dana Browna, ktorý tvrdí, že v obraze sú tajné znamenia o jedinečnosti mužského a ženského začiatku. Nikto nevie, kto pózoval da Vincimu, je to muž alebo žena /upozorňujeme, že v tom čase sa dalo hodne na mužskú krásu a da Vinci bol údajne gay/. Hovorí sa, že úsmev Mony Lizy raz vidieť, inokedy zmizne. Dan Brown tvrdí, ústami hrdinky knihy Sofie že „ ona sa pozerá tak, ako keby vedela to, čo nevedia iní, ako deti v škole, keď majú nejaké tajomstvo“.

-   Niektorí tvrdia, že v skutočnosti da Vinci zobrazil hermafrodita, ktorý symbolizuje mužský a ženský začiatok. Odporúčame pozrieť si originál „Mony Lizy uložený v Louvri, Odhalená Mona Líza, uložená v Ermitáži, ktorú namaľoval neznámy žiak Vinciho a ďalšia Odhalená Mona Líza uložená v Národnej galérii v Milane, ktorú namaľoval obľúbený žiak da Vinciho.