Objavitelia pravekého umenia
OBJAVITELIA PRAVEKÉHO UMENIA
Dotýkať sa vzácnych starých predmetov v múzeách je zakázané, objavovať je však dovolené. Zdá sa ti, že doba objaviteľov, ktorí putovali zemeguľou, brázdili moria a oceány a zakresľovávali mapy neznámych miest je nenávratne preč? Že už vlastne nie je čo objavovať? Že už nie sú žiadne neprebádané miesta? Minulosť je stále neprebádaná.
Ako sa volajú objavitelia minulosti? Archeológovia a historici.
Archeológ objavuje minulosť cez staré predmety a historik skúma písomné pamiatky, ktoré treba správne rozlúštiť a pochopiť. Veci, veci, veci... Ukrývajú tajomstvá.
Objavme spolu niektoré tajomstvá skoro tak, ako to robia archeológovia.
1. Čo vlastne hľadá archeológ? Stopy po činnosti človeka. Podľa možnosti čím staršie pamiatky na činnosť človeka. Pri tom hľadaní nachádza všelijaké veci a miesta. Čo môže nájsť archeológ? Trvanlivé materiály.
Veci z takýchto materiálov nachádzajú archeológovia, potom ich môžeme vidieť vystavené v múzeách.
Čo sa môže zachovať? Čo sa zachová z našej doby pre archeológov?
Archeológ hľadá zachované predmety a stopy po ľudskom živote v zemi. Ale nie je zem ako zem. Niektoré materiály, ktoré by sa nezachovali sa môžu zachovať, ak vzniknú priaznivé podmienky. Na obrázku vľavo vidíš piesok, uprostred bežnú hlinu a vpravo soľ. V soli sa zachová aj organický materiál (napr. koža, ale aj textil), pretože soľ konzervuje. V púštnom piesku sa tiež zachovajú predmety – suchý a horúci vzduch ich celkom vysuší a piesok ochráni.
2. Archeológovia teda hľadajú pozostatky po ľudských činnostiach. Kde hľadajú tieto predmety? V zemi – hline. Najčastejšie nájdu zvyšky osád, kde ľudia bývali, alebo nájdu hroby či celé pohrebiská. Vtedy musia pracovať veľmi pozorne, aby neporušili kostry. Každú kostičku treba opatrne očistiť. A niekedy sú kosti aj tak poprehadzované, polámané alebo rozpadnuté. Archeológ má úlohu nájsť a popísať kostru, odovzdá ju paleontológovi a antropológovi, tí ju majú kostru zrekonštruovať a zistiť, komu kosti patrili. Podobá sa to skladačke puzzle.
3. Archeológovia dokážu zistiť všelijaké podrobnosti o živote ľudí v dávnych dobách práve z nálezov, z predmetov, ktoré nájdu. Objavujú zvyky tých ľudí, ich náboženstvo, spoločenské postavenie a súčasne aj to, čo považovali ľudia v tej dobe za dôležité, zaujímavé alebo pekné. A zistia tiež, akou technikou pracovali. Podľa toho, čo vedia o kultúre zistiť, dávajú kultúram mená. Tie totiž zistiť väčšinou nevedia. Najmä dovtedy, kým sa nezačalo používať písmo. Takže národy a kultúry nazývajú rôzne podľa objavov – napríklad ľudí, ktorí vyrábali keramiku a zdobili ju jednoduchým spôsobom rôznymi čiarkami, voláme ľud s lineárnou keramikou. Podľa výzdoby ich keramiky.
Jednoduchý spôsob ako zdobiť ešte nevypálenú keramiku je obtláčať do nej motúz.
Som zvedavá, koľko rôznych tvarov stáčaním lana dokážete vymyslieť. Aj pravekí ľudia chceli mať veci, ktoré používali, krásne.
4. Niekedy sa podarí nájsť aj zvláštne predmety. Staré umelecké práce. Šperky a drobné sošky. Domnievame sa, že väčšina týchto predmetov bola nejakým spôsobom spojená s vtedajšími náboženstvami. Ako sochy boli znázorňované zvieratá a často najmä ženy. Tak aspoň vieme, ako vyzerali pekné ženy. Sošky boli buď vyrezávané alebo modelované z hliny. Aj vy si teraz skúste vymodelovať podobnú plastiku.
5. Pod vynálezom si väčšinou predstavujeme dôležité stroje. Kov nie je žiadny stroj ale veľmi dôležitý objav to je. Kov bol dôležitý objav, ktorý posunul vývoj ľudí ďalej. Keď ľudia dokázali vyrábať kovy, dokázali vyrobiť nástroje, ktoré uľahčovali prácu, zefektívňovali obrábanie pôdy, ale z kovu sa začali vyrábať aj účinné zbrane. (Železo ľudia poznali približne v 8. storočí t.j. 700 BC, prečo je železo dôležitejší vynález ako objav zlata?)
6. Jednoduché veci sú dôležité. Kov bol veľmi dôležitý objav pre ľudí, ale pre archeológov je dôležité obdobie, keď ľudia začali používať na stavbu budov pálené tehly. Prečo? Prečo sa archeológovia tešia z vynálezu pálených tehál? Pálená tehla je trváci materiál na rozdiel od nevypálených.
7. Jedným z dôležitých vynálezov ľudstva bol kov, vypaľovanie tehál… Jednoduché veci na prvý pohľad, ale veľmi, veľmi dôležité veci. Tretím dômyselným objavom ľudí bol obchod s peniazmi. Peniaze zjednodušili život – obchodovanie, výmenu tovaru, cestovanie… Čo je to minca? (Minca je kus kovu s prednou a zadnou stranou, ktorá má vyrazený na oboch stranách obrázok alebo text alebo oboje. Minca má presne určenú hodnotu.) Kúpa a predaj s mincami a nie výmenou tovaru je oveľa jednoduchšia. Ako sa volajú mince, ktoré sa ako prvé razili na území dnešnej Bratislavy? (Biatec) Boli to keltské mince. Kelti ako prví ľudia tu razili mince.
8. Rímska ríša zasiahla aj územie dnešného Slovenska. Niektoré vojenské tábory boli vybudované aj na našom dnešnom území. Rím zanikol v 5. storočí. Aspoň jeho západná časť. A predsa dodnes máme mnoho vecí, ktoré nás spájajú so starovekou dobou Rimanov. Spomeniete si čo? Používame rímske číslice, poznáme a niektorí používame ich reč latinčinu. Veru reč. Reč národov spôsobuje archeológom trápenie. Ako sa môže zachovať reč ľudí z minulosti? Keď ju niekto zapíše. Ale na to musia tí ľudia poznať a používať písmo a to veru nebola vždy samozrejmosť.
Napríklad naši predkovia Slovania začali používať písmo až v 9. storočí. Archeológ teda nemôže skúmať reč našich predkov viac do minulosti, iba ak nájde nejaké iné popisy ich reči. Ak chce archeológ skúmať jazyk, musí sa naučiť písmo, ktoré používali. V minulosti sa vždy nepoužívalo také písmo, aké používame my dnes. Slovania tiež nepísali naším písmom. My dnes používame písmo ako Rimania, ale Slovania zaznamenávali svoju reč iným písmom.
Archeológovia a historici poznajú toto písmo a vedia ho prečítať a aj preložiť. Prečítajte reč starých Slovanov.
9. Archeológ pracuje s fúrikom, krompáčom aj s lopatou. A je to poriadna drina. Ale niekedy musí pracovať veľmi jemne a dokonca sa temer bojí dotknúť niektorých vecí a berie ich do rúk len v rukavičkách.
10. To, čo nájde archeológ sú hmotné predmety alebo písomné pamiatky a predsa sa niekedy dá zistiť aj to, čo nie je vidieť a nedá sa to chytiť do ruky. Vône. Niekedy vieme, ako voňal svet minulosti, alebo lepšie, ktoré vône boli ľuďom v minulosti príjemné a ktoré nie. Veľmi zaujímavé a povedala by som aj zábavné, je objavovanie chutí a vôní. Skúmaním a pokusmi vieme celkom dobre zistiť ako chutili a voňali stredoveké jedlá. Hádajte, ako voňala minulosť.
11. Najčastejšie si predstavuje archeológa ako pracuje niekde vonku, kope jamy… ale to nemôže robiť celý rok. V zime robí inú prácu. V zime popisuje svoje nálezy, fotografuje ich, porovnáva s inými nálezmi a čo najkvalitnejšie ich kreslí, spracováva nálezy, ktoré nájde v sezóne. Je to veľmi dôležitá práca. Aj vy si to skúste. Nakreslite čo najvernejšie nálezy archeológov. A skúste si k nemu aj niečo napísať.
Archeológ je lezec, niekedy aj horolezec, letec, jaskyniar, fyzik, počítačový odborník, staviteľ, výskumník, kopáč, kresliar… Práca archeológa je zaujímavá a pestrá. A pre náš, návštevníkov múzeí, čitateľov kníh objavujú poukrývané tajomstvá pred pohľadmi väčšiny z nás ukryté. Takto sa zoznamujeme s našimi predkami, s ľuďmi a udalosťami z minulosti. Tak poznáme aj kus nás samotných.
