Choď na obsah Choď na menu
 

KAZIMIR MALEVIČ

7. 3. 2010

 

KAZIMIR MALEVIČ

  • 1878 – 1935

  • Vlastným menom Kazimir Severinovič Malevič

  • 1901 sa oženil s Kazimierou Zgleitzovou

  • 1907 predstaví svoje dve kresby na 14. Výstave Združenia moskovských umelcov

  • 1909 sa žení druhýkrát so Sofiou Michajlovnou Rafalovičovou

  • 1910 sa zúčastňuje prvej avantgardnej výstavy skupiny Pikový dolník, zorganizovanej v Moskve

  • 1913 navrhuje dekorácie a kostýmy pre operu „ Víťazstvo nad slnkom“

  • 1915 prezentuje svoje diela na expozícii „ 0,10 „ v Sankt Petersburgu

  • 1920 16. Štátna výstava venovaná Malevičovej tvorbe v Moskve

  • 1925 zomiera jeho žena Sofia

  • 1927 krátko žije vo Varšave a Berlíne, v júli sa žení tretíkrát s Natáliou Andrejevnou Mančenkovou

  • 1929 v Tretjakovskej galérii v Moskve sa uskutočnila retrospektívna výstava jeho diel

  • 1935 15. Mája zomiera v Leningrade , po dvojročnom zápase s rakovinou

  • Maliar a teoretik

  • Jeden s priekopníkov abstraktného umenia

  • Preslávil sa predovšetkým ako tvorca suprematizmu – nepredmetného umenia

  • Spočiatku maľuje v primitívnom štýle , neskôr vytvára kubofuturistické diela, ktoré sú interpretáciou kubizmu vo futuristickej koloristike

  • Jeho skutočne radikálny postoj sa však prejaví až v roku 1915, keď vystavuje svoj slávny ČIERNY ŠTVOREC NA BIELOM POZADÍ a publikuje manifest suprematizmu

  • V ďalších rokoch sa venuje teoretickým úvahám a pedagogickej činnosti

  • Na určitú dobu dokonca prestáva maľovať

  • Na sklonku života , keď sa vracia k figuratívnej maľbe sa stretáva s kritikou y vzrastajúcou nedôverou sovietskej moci

DIELA :

ČIERNY KRÍŽ , 1915 , 1924, 1927

  • 1924, 50 x 50 cm, Národné múzeum , Saratov

  • V dec 1915 predstaví umelec na výstave „ 0,10“ v Sankt Petersburgu 38 abstraktných diel

  • Iniciuje nový smer suprematizmus

  • Dostáva sa na čelo ruskej avantgardy

  • Verejnosť je dielami šokovaná

  • Jeho nepredmetové kompozície sa skladajú z minimalistických geometrických tvarov : čiernych kruhov, štvorcov, krížov, obdlžníkov a trojuholníkov na bielom pozadí

  • Podľa umelca je ŠTVOREC základným tvarom

  • KRÍŽ , ktorý sa v jeho tvorbe často vracia, je zase nositeľom symbolu – predovšetkým smrti, rovnováhy alebo Ježiša Krista

  • ČIERNY KRÍŽ zo zbierok peterburgského múzea je jedným zo štyroch verzií, ktoré Malevič realizoval

  • Tieto verzie nie sú však identické

  • Ten v Petersburgu má nepravidelné ramena

  • Rozhodne sa nejedná o strnulú formu s nehybnými kontúrami: dva protiľahlé , čierne obdlžníky, ktoré sa pretínajú v pravom uhle, zdanlivo vibrujú

 

ČIERNY ŠTVOREC, 1915, 1924, 1929

  • 106 x 106 cm, Ruské štátne múzeum, Sankt Peterburrg

  • Objavuje sa na niekoľkých jeho plátnach

  • Vníma ho ako primárnu formu, ktorá predstavuje základnú jednotku jeho suprematického systému, od ktorého sa odvodzujú ďalšie ako kruh, trojuholník či kríž

  • 1913 umiestnil Čierny štvorec na oponu, určenú ako scénu pre operu Víťazstvo nad Slnkom

  • Ako autonómne dielo potom o dva roky neskôr exponuje svoje plátno ČIERNY ŠTVOREC

  • Dáva mu titul – ŠTVORUHOLNÍK, čo znamená, že jeho štvorec nie je štvorcom geometrickým ale rovnako často sa používa názov Čierny štvorec alebo Čierny štvorec na bielom pozadí

  • Malevič o ňom píše „ Štvorec = pocit, biele pole = nič okrem tohto pocitu „

  • Existujú tri verzie

  • Líšia sa od seba

  • Proporcie čiernej a bielej nikdy nie sú totožné a žiadny zo „štvorcov“ nie je skutočne štvorcový, ich strany nie sú rovnaké

  • A v neposlednom rade žiadna strana „ štvorca „ nie je rovnobežná s okrajmi obrazu

POZN: Čierny štvorec na bielom pozadí smeruje k dosiahnutiu absolútnej neutrálnosti. Čierna plocha je vytvorená bez akýchkoľvek stôp po štetci, je jednoliata, bez najmenšej chybičky. K dosiahnutiu tak dokonalého hladkého efektu bola nutná dôkladná príprava jemne tkaného plátna. Faktúra ľahko krémového bieleho pozadia je naopak nepravidelná. Malevič pracuje drobnými dotykmi štetca a buduje maliarsku matériu tu zo silnejších, tam z tenučkých vrstiev farby. Odlišný prístup k čiernemu štvorcu a bielemu pozadiu vytvárajú efekt inkrustácie bielej farby čiernou. Súčasne sa zdá, akoby sa štvorec vznášal, odlepoval od bieleho pozadia.


OSTATNÉ DIELA :

Červený štvorec, 1°915, 5é x 50 cm, Ruské štátne Múzeum

Suprematizmus alebo Červený kríž na čiernom kruhu, cca 1915, 72,5 x 51 cm, Stedelijk Museum , Amsterdam

Suprematistická štruktúra , 1916, 72 x 52 cm, Ruské štátne múzeum, Sankt Petersburg

Suprematistická kompozícia , 1915, 101,5 x 62 cm, Amsterdam

Supremus č. 58 , 1916, 79,5 x 70 cm , Sankt Petersburg

Hlava dedinčana na červenom kríži, 1928 – 1932 , 55 x 69 cm, olej na drevenej doske, Sankt Petersburg

Športovci , 1928-1930, 142 x 164 cm, Sankt Petersburg

Červená jazda , 1928 – 1932, 91 x 140 cm, Sankt Petersburg

Červený dom, 1932, 63 x 55 cm, Sankt Petersburg

Zložitá predtucha alebo Torzo v žltej košeli, 1928 – 1932,99 x 79 cm, SP

Tri ženské postavy , 47 x 63,5 cm , SP

Dievča s hrebeňom, 1932 – 1933, 35,5 x 30, 1 cm , Treťjakovská galéria, Moskva