Choď na obsah Choď na menu
 

EL GRECO

16. 5. 2009

El Greco, pôvodným menom Doménikos Theotokópulos, ktorého talianski súčastníci volali Greco (grék) a španieli Dominico sa narodil v roku 1541 v Kandii, hlavnom meste Kréty.

El Grecova rodina patrila k malej úradníckej buržoázii, jeho otec Jorghi bol vyberačom daní a brat Manussos, ktorý bol o 10 rokov starší bol colníkom. Toto rodinu príliš nezbližovalo s prostým obyvateľstvom , ktoré sa cítilo utláčané a vykorisťované zo strany Benátok, ktoré okupovali toto územie , o čom svedčí aj niekoľko povstaní proti Benátkam. Benátčania sa zase Kréťanov báli a pritom nimi pohŕdali. Na druhej  strane práve toto postavenie El Grecovej rodiny umožnilo prežiť Dominikovi mladosť v dostatku a nepoznať biedu, ktorá vládla na ostrove.

Ako ukazuje El Greco krstné meno jeho rodina bola katolícka a chlapec zrejme navštevoval kláštornú školu, najskôr k františkánom.El Greco mal totiž po celý život minoriadne rád sväteho Františka z Assisia a maľoval ho častejšie ako hociktorého iného svätca. V tejto škole sa naučil po grécky a poznal

grécku kutlúru ,ktorá bola vo vtedajšej Európe veľmi obľúbená.

 

Ako ukazuje El Greco inventár, ktorý po jeho smrti zostavil jeho syn Jorge Manuel pozostával z trochu šatstva, nábytku ale zato z veľmi veľa gréckych kníh, medzi inými aj spisy Josepha Flavia, Xenophonta, Isokrata, Homera, Aristotela a mnoho daľších.

No nemal takmer žiadane knihy po latinsky okrem jedného vydania Vitruviovej úvahy "O architekture", ktorú mal aj v niekoľkých talianskych prekladoch, čo naznačuje, že po latinsky nevedel. Svoje najvýznamnejšie obrazy signoval vždy po grécky. Toto všetko dokazuje nielen El Grecove rozsiahle vzdelanie ale aj lásku

k vlasti, ktorá ho pútala až do smrti.

 

Hoci El Greco sa v zrelom veku preslávil svojimi výrokmi a písal i o maliarstve. O svojej mladosti však veľmi nerád rozprával a preto zostala zahalená rúškom tajomstva. Dátum jeho narodenia sa historikom podarilo určiť na základe jeho neskoršieho svedectva, keď v roku 1606 povedal, že má 65 rokov. Až do roku 1561 nemáme žiadne presné údaje o jeho živote a tak sa musíme uspokojiť len s domnenkami. Je takmer isté, že malovať sa naučil na rodnej Kréte a že pracoval v byzantskom štýle ikon. V tom čase pracoval na výzdobe jedného z kláštorov na vrchu Atos chýrny krétsky maliar Theofane za pomoci syna Simona.

Iní umelci z Kréty odchádzali za prácou do Benátok ako tkz. Madonneri, maliari Byzantských Madonn, ktore benátčania dodnes uctievajú. Medzi tieto obrazy patri napríklad Panna Mária Víťazná v chráme San Marco alebo Madonna, ktorej je zasväteny kostol Santa Maria della Salute. Je celkom isté že El Greco chcel skúsiť šťastie v Benátkach a zároveň doplniť si tu svoje maliarske vzdelanie od tamojších významných maliarov. Názory na dátum jeho cesty

do Benátok sa líšia.

 

Väčšina El Grecových historikov uvádza, že túto cestu absolvoval v roku 1560 keď mal ešte len necelých 20 rokov, dokument , ktorý publikoval Martinéz dokazuje , že sa umelec do roku 1560 zdržiaval na území Kréty a že už bol “ sgurafom” čo znamená v tamojšom nárečí majstrom maliarov. V Benátkach sa nachádzala početná grécka komunita sústredená okolo kostola San Giorgia dei Greci neďaleko Dóžovho paláca, sídlo oficiálneho umenia, kde roku 1562 pracoval Versone tak ako predtým Tizian a neskoršie Tintoretto, od ktorých sa El Greco mnohému naučil. El Grecovi nemožno s istotou pripísať ani jeden obraz, byzantského štýlu, nachádzajúci sa dneska v múzeu patriacemu tomuto kostolu, aj keď je nepopierateľné jeho školenie v tomto duchu a to jednak preto, že žil na Kréte ,kde sa maľovalo týmto štýlom, jednak pre isté štylistické hodnoty, ktoré sa objavujú na jeho obrazoch nielen z mladosti ale aj a možno ešte častejšie z rokov jeho zrelosti, kde vytváral syntézu svojich umeleckých skúseností. Diela ako napríklad “ Šatky sv. Veroniky” alebo “ Poprsie Panny Márie” sú neodškriepiteľnými dôkazmi jeho byzantizmu v čase zrelosti. Námety triptychu “ Zvestovanie,, Kľaňanie sa pastierov a Kristov krst” nachádzame podobne realizované aj na ďalších jeho obrazoch.

Ale ani toto nedokazuje dostatočne autentickosť tohto diela, jeho najoriginalnejšou časťou je “ Pohľad na vrch Sinaj”, ktorý sa síce pridŕža byzantskej schémy ale svedčí o jedinečnom krajinkárovi, ktorým sa EL Greco vo svojich pozadiach skutočne stal. Prvým signovaným a nepochybným El Grecovým dielom je obrázok Stigmy Sv. Františka. V tomto obraze možno pozorovať Tizianov vplyv, ktorý mohol El Greco zpozorovať buď v Benátkach alebo na Kréte. Byzantské črty El Grecovho štýlu sa prejavujú v jeho pohŕdaní priestorovým iluzionizmom, ktorý je charakteristický pre taliansku renesanciu a lineárnou tématikou. Jeho pozadia ako pozadia ikon nemajú vzbudzovať dojem priestoru, ich úlohou je iba umožniť vyniknúť postávam a zdôrazniť ich.

Tieto postavy sú zvyčajne obrátené čelom k divákovi a pozorujú ho neurčitým ale pritom prenikavým pohľadom svojich veľkých očí. Jeho nadčasovosť sa javí zreteľne práve v tomto pohŕdaní atmosferickými alebo svetelnými náhodnosťami, aké zachytávajú obrazy pozemských udalostí. Vplyv veľkého florentského sochára bol zjavný na jeho prvých obrazoch, ktoré namaľoval po príchode do Španielska v Tolede. Tieto diela obohatili španielsku maľbu o jej najkrajšie klenoty. Šlo o maľbu do toledského kostola Santo Domingo el Antiguo.

Okrem tažkostí , ktoré El Greco zažíval v Ríme boli ešte dva dôvody jeho cesty: nádej že bude pracovať v novom kláštore Escorialu a druhým bola objednávka, pravdepodobne prostredníctvom španielskeho kňaza. Bol to Luis de Castilla, ktorý zostal jeho priateľom až do jeho smrti v roku 1614 a stal sa aj vykonávateľom jeho poslednej vôle. Navyše bol brat dona Diega de Castilla, ktorý bol  dekan toledskej katedrály , a ktorému istá dáma v roku 1575 odkázala peniaze na reštaurovanie tejto katedrály. A práve vtedy sa El Greco rozhodol odísť do Španielska. Bol si vedomý svojho talentu, a preto dúfal,  že presvedčí samotného Filipa II., ktorý sa už vzdal nádeje že presvedčí starého Tiziana (ktorý napokom o rok zomrel) alebo Veroneseho, aby mu vyzdobil Escorial, a uspokojil sa aj s tretoťriednym manieristom, ako bol napriklad Patricio Caxes alebo Romulo Cincinato. Pravdepodobne v rokoch  1575-1576 odišiel teda El Greco do Španielska a cestou sa asi zastavil v Benátkach. Jeho nádherný portrét maltského rytiera Vincenza Anastagiho vyvoláva domienku ,že sa zastavil aj na Malte. Je to prvá neklamne El Grecovská podobizeň svojou originálnou kompozíciou ako aj farbami (šedami, karmínmi)a výraznou hĺbkou aj napriek niektorým prvkom, ktoré ešte prezrádzajú tizianovskú techniku a celkovú koncepciu.

Po príchode na Pyrenejský
polostrov odobral sa El Greco najprv do Madridu, kde od roku 1561 sídlil dvor. Tam poznal donu Jeronimu de Las Cuevas, ktorá sa stala jeho manželkou

.

O tejto tajomnej žene vieme iba to,  že roku 1578 dala v Tolede život maliarovmu synovi Jorge Manuelovi Theotokopulovi. Bola to jedna z jeho mála ženských podobizní , ktorú namaľoval. El Greco pobudol v Madride iba niekoľko mesiacov. Koncom roku 1576 bol už v Tolede, kde pracoval na dvoch objednávkach, ktoré mu obstaral don Diego de Castillo.

 

Boli to spomínaných 9 obrazov do kostola Santa Domingo el Antiguo. Nesmieme zabudnúť,  že bol aj skúseným architektom a sochárom. Jeho sochy môžme vidieť v toledskej katedrále, tamojšom špitáli a v zbierkach madridského Prada a svedčia o vplyve Alonsa Berguetteho. Z týchto 9 obrazov na pôvodnom mieste zostali len 3, ostatné sú v rozličných galériach a múzeach v cudzine.

El Greco si za svoje diela nežiadal odmenu vopred,  pretože vravieval ,že “ jeho diela sa nedajú zaplatiť” a preto ich dvaja rozdielni  znalci oceňovali pri odovzdaní. Ocenenie obrazu Vyzliekanie Krista sa natoľko rozchádzali ( 250 dukátov a 900 dukátov) , že si vyžiadal nový posudok. Ocenili ho nakoniec na 350 dukátov hoci odhadca vyhlásil že “táto maľba patrí k najlepším aké kedy videl”. Kapitula sa aj tak zdráhala zaplatiť mu za tento obraz 350 dukátov a odôvodňovala to niektorými neprístojnosťami. Nakoniec však El Greco spor vyriešil tak , že povedal že tieto neprístojnosti z toho obrazu odstráni ,čo našťastie neurobil a zachoval tak umeleckú hodnotu tohto diela. Najzaujímavejšie je, že kapitula sa nezdráhala zaplatiť za rám na tento obraz 550 dukátov. Kráľ nakoniec na základe obrazu Gloria,  ktorý namaľoval pre jeho brata rozhodol, že si objedná veľké plátno do kostola Escorial, kde zostali ešte dva oltáre nedokončené. Námetom obrazu bolo umučenie sv. Mórica veleliteľa thébskych légii ,zavraždeného na príkaz Maximiliana. Obraz zachytáva postupne tri výjavy. V popredí vidíme Mórica ako povzbudzuje dôstojníkov, na druhom pláne utešuje umierajúcich legionárov a v pozadí na čele svojich vojakov odmieta cisárových emisárov. Kráľ nebol s týmto obrazom spokojný. Napokon ho starostlivo uložil aj s inými obrazmi , ktoré dnes tvoria obdivuhodnú obrazáreň Escatorialu a kráľovsky zaňho zaplatil až 800 dukátov. Postavy na tomto obraze ( ako je dominantou u El Grecových obrazoch ) zarážajú svojou chladno, žiarivou farebnosťou a pretiahnutým kanónom tiel. Treba podotknúť, že prepiata výška El Grecových postáv nie je charakteristická iba pre toho maliara a nie je ani dôsledkom nejakej zrakovej  chyby. El Greco nezabudol nikdy na ponaučenia svojho predchodcu Navarreta el Mudo, že obrazy svätcov majú nabádať k modlitbe. Maľoval ich tak zbožne , že ho verejnosť pokladala za mystika.

O niekoľko rokov neskôr ho Kastílska rada požiadala , aby namaľoval Retabulum do madridského kolégia ale jeho hrdosť mu to striktne zakazovala. Preto sa natrvalo uchýlil do ústrania v Tolede. Bolo to však ústranie veľmi relatívne, pretože síce dvor sa z toho mesta odsťahoval už pred vyše 20-timi rokmi, ale stále toto mesto bolo sídlom španielskeho primása a vysokého duchovenstva. Po odchode dvora začalo toto mesto upadať a preto je udivujúce, že El Greco ho vo svojich maľbách zachytáva veľmi realisticky a jeho diela ako napríklad " Pohľad na Toleldo" sa vyznačuje takou "modernosťou"až sa ťažko verí, že ide o umelca 16. storočia. Aby sa El Greco mohol stýkať s miestnou elitou,  musel žiť veľmi počestne ale aj nákladne, čo ho pravdaže skoro zadĺžilo.

Ako Martinéz povedal : zarábal množstvo dukátov ale utrácal ich na premrštený prepych svojho domu, kde si dokonca pozýval platených hudobníkov, aby sa mohol pri jedle tešiť zo všetkých rozkoší". Hoci je Martinézove svedectvo dosť neskoré, nestráca nič na pravdivosti a vierohodnosti, lebo ako vieme tento umelec nezanechal po sebe nič viac , ako pár kusov šatstva a nábytku. Jediné ,čo z jeho dedičstva stojí za zmienku je asi 200 obrazov ,o ktoré sa aj tak jeho syn musel dlho súdiť s cirkevnými hodnostármi po otcovej smrti. A keď došlo k ďalšiemu sporu , ohľadom odmeny za obraz -  Pohreb grófa Orgaza a keď  sa umelec chcel odvolať až k samotnému pápežovi,  rozhodol sa farár zo Santa Tome, Andrez Nunez, že za dielo zaplatí 2000 dukátov. Andréz chcel týmto dielom osláviť niekdajšieho šlachtica zo 16. storočia menom Gonzala Ruzia, ktorého zásluhy boli také obrovské, že na jeho pohrebe sa zjavili sv.Augustin a sv. Stefan. Tým chcel však zároveň osláviť svoje nedávne víťazstvo v spore s mestom Orgaz, ktoré odmietalo platiť farnosti ročnú rentu ,aj napriek poslednej vôli svojho pána. Zdá sa, že tento slávny obraz je už od svojho vzniku až dodnes spätý s otázkou peňazí. Vďaka svojmu vysoko duchovnému rázu nabáda dnešných turistov k zbožnosti a ako El Grecove majstrovské dielo vynáša veľké peniaze na vstupnom. Umelcova záľuba v pretiahnutom kanóne postáv v akejsi veľkorysosti , v chápani proporcií potláčajúcej malichernosť drobných tvarov ,dáva jeho postavám, hlavne svätcom, istú monumentálnu majestátnosť. Ako svojou výškou , tak svojou krásou vynikajú v rodine týchto gigantov najmä Sv. Peter a Sv.Ildefont v Escoriale. Roku 1603 sa El Greco zaviazal, že vyhotoví vyrezávané zlátené retabulum na sochu patronky špitála Panny Marie Milosrdnej, ktorú tu podľa miestnej tradície priniesol Sv. Indafon.

Na retabuli mali byť štyri plátna pozostávajúce z : Panna Mária Milosrdná, Korunovanie Panny Márie, Zvestovanie a Narodenie Pána , ktoré sa našťastie dodnes zachovali na pôvodnom mieste, ibaže z zmenenom poradí. Jeho obrazy sú jednako predchnuté duchovnosťou, ktorú by sme darmo hľadali u Juanesa, Moralesa alebo Navarreta. Pri týchto prácach mu pomáhal aj jeho syn Manuel. Je to osobnosť málo známa a nesprávne hodnotená, pretože na jednej strane sa pripúšťa, že pracoval spolu s otcom na jeho najgeniálnejších maľbách a na druhej strane sa mu pripisujú tie najnevydarenejšie kópie. Úsudok o ňom si možeme urobiť iba podľa jeho architektonických diel, do ktorých mu nezasiahol otec. Medzi tieto diela patrí palác Ayuntamiento v Tolede ktorého priečelie patrí k skvostom v tomto štýle. Jorge mal so svojou prvou ženou Alfonsou de los Morales syna. Je veľmi čudné, že umelec nekreslil svoju rodinu. Jediný obraz, o ktorom sa predpokladá, že zachytáva jeho rodinu pozostáva zo štyroch ženských postáv , ktoré by mali podľa všetkého byť: dona Jeronima de Las Cuevas, Alfonsa a ešte ďalšie dve ženy pravdepodobne slúžky a ešte malé dieťa , o ktorom sa predpokladá, že je jeho vnuk Gabriel. Čo je na tomto obraze najzaujímavejšie je to, že na ňom zachytáva aj mačku. Aj o jeho dielni vieme len príliš málo, pretože nerád prijímal žiakov. Jusepe Martinéz vraví, že žiakov mal málo,  pretože nechceli prijímať jeho názory, lebo boli také rozmarné, že vyhovovali iba jemu samotnému.

El Greco predbiehal svoju dobu v tom, čo by sme mohli nazvať : "koketovanie s nedokončenosťou" čo sa prejavilo u maliarov až o 1/2 storočia neskôr i keď začiatky možno pozorovať už v Benátkach. Lenže El Greco sa týmito surovými machuľami, škvrnami a líniami z čistej čiernej usiloval zdôrazniť farby a rozžiariť ich. Kontrast s čerňou tieto farby rozjasňuje, najmä keď ich táto čierna línia nemilosrdne oddeľuje od ostatných.

El Greco pracuje dovtedy nevídaným spôsob, ktorý mu umožňuje pokladať farby na seba jednu cez druhú. Preto , aj keď mu Pachelo dal zvyčajnú akademickú otázku, či je ťažšie pracovať s farbami alebo kresliť a čakal odpoveď správne vychovaného maliara bol mierne zaskočený jeho odpoveďou. Ten mu odvetil, že ťažšie je pracovať s farbami, ale ešte väčšmi ho zaskočilo ako veľmi málo si cenil Michelangela, ktorý bol podľa Pachecovho názoru predsa otcom maliarstva. V skutočnosti obe tvrdenia spolu súvisia pretože El Greco tvrdil, že Michelangelo nevie maľovať, pretože pokladal kresbu za dôležitejšiu ako farby. Toto všetko mu vyslúžilo povesť čudáka a výstredníka. "Bol zvláštni vo všetkom, tak ako v "maliarstve" píše o ňom Pacheco, a Martinez dokladá: "jeho povaha bola výstredná tak ako jeho maľba".

Palomino sa snaží vysvetliť túto legendu o El Grecovej výstrednosti" Keď videl, že jeho obrazy zamieňajú s obrazmi Tiziana, rozhodol sa zmeniť spôsob práce tak výstredne, že svojou maľbou vzbudzoval nakoniec iba odpor a smiech,  tak pre násilnosť kresby ako aj pre hrubosť farieb". Fatálne je, že priemerný duchovia sa vždy snažia takto vysvetliť , čo nechápu pre svoju vulgárnosť, ktorá ide vždy ruka v ruke so závisťou a prospechárstvom. Podobným spôsobom vysvetľovali aj vznešený štýl Polyfema alebo Samôt básnika Gorgonu, jedného z prvých, čo ospevovali El Greca ako toho čo :" Vdýchol drevu ducha a plátnu život". Až do svojej smrti neprestal utrácať , i keď dlžil svojmu priateľovi 15 859 realov. Jeho syn roku 1612 kúpil kryptu na rodinnú hrobku a zaviazal sa postaviť na ňu oltár , na ktorý neskôr EL Greco namaľoval svoj najkrajší variant" Klaňanie sa pastierov". Na sklonku života nedovoľovalo zdravie tomuto veľkému umelcovi, aby maľoval dlhšie a tak už maľoval len tak sám pre seba.

El Greco si bol vedomí svojho nadania a chcel žiť ako šlachtic. Legenda o čudáckom samotárskom maliarovi, blúdiacom po pustom meste ako prízrak, je značne romantická a vznikla dávno po jeho smrti. 31 marca 1614 poveril Domenikus Theotokopolus svojho syna, univerzálneho dediča svojho majetku , ktorý by dnes mal nesmiernu hodnotu kvôli už vyššie zmieneným 200 obrazom, aby zariadil potrebné formality jeho pohrebu a poslednej vôle. O tyždeň - 7. apríla zomrel ako dobrý kresťan. Pochovali ho dôstojne v kostole San Domingo al Antiguo. Ešte aj po smrti musel tento umelec zápasiť s nízkymi hmotnými záujmami. Krátko na to vznikol spor medzi kostolom San Domingo a dedičom a tak museli umelcove pozostatky roku 1618 odniesť z kostola, ktorého štetec ho naveky preslávil a uložiť ho v kláštore Santo Torcuato. Tento hrob nakoniec bez stôp zmizol tak,ako aj zanedlho zmizli posledné stopy umelcovho rodu. Paravicio napisal : “ život mu dala Kréta, ale štetec Toledo , je jeho lepšia vlasť ,kde si svojou smrťou začal zabezpečoval večnosť”.

EL GRECO

 

Objavili sa pokusy vysvetliť El Grecov originálny štýl – antistigmatizmom. Iní v ňom videli nevyrovnaného vizionára. Aj dnes historikov mätie a nedá im spať. Pre Španielov zostane – Dominikos Theotokopulos- „Grékom“, ktorý prišiel z Talianska – EL GRECO.

 

Narodil sa v roku 1541 v CANDII –dnešný Herahleón – na Kréte. Tento stredomorský ostrov s príkrymi brehmi a búrlivou históriou predstavuje tzv „predmostie“ kresťanstva na okraji islamského sveta. Prv než sa Kréta v 13 storočí dostala do benátskeho područia , bola dlho teritóriom byzantskej ríše, ktorú v 9 a 1O storočí okupovali moslimovia.

Dominikos je druhým synom Georghia, o ktorom sa nevie nič, okrem predpokladaného roku smrti – 1566.

Brat budúceho maliara, Manussos je o 10 rokov starší. Ani o matke sa nevie nič. Hovorí sa, že rodina Theotokopulových ( v doslovnom preklade znamená „syn matky boha“),snažili sa , aby ich si ich syn odniesol z domova solídne vzdelanie.

Nedochoval sa žiadny písomný doklad o maliarovej mladosti. Iba v notárskej zmluve zo 6. Júna 1566, sa objavuje EL Grecov podpis, doplnený slovom „ gufaros“ (grécky maliar).Odtiaľ sa vie, že 22 – ročný El Greco pracuje ako maliar špecializujúci sa na miniatúry na dreve a freskách. Jeho brat Manussos je výbercom daní, teda úradníkom, ktorý pracuje pre Benátčanov. V tomto roku dal vlastné diela do lotérie- tak sa na Kréte dali nájsť zákazníci a zarobiť si pár korún.

 

Talianska etapa

V roku 1568 pripravuje zásielku z Benátok do Candie – kresieb kartografa, ktorý pochádza tiež z Kréty. V Benátkach sa chce zdokonaliť svoje schopnosti. Možná sa učí u Tiziana- okolo roku 1488 -1576 alebo pracuje v inom ateliéri.

O dva roky neskôr sa stretáva v Ríme s Tintoretom 1518 – 1594 , ktorý sa stane jeho ďalším majstrom. Giulio Clovio – miniaturista a iluminátor , maliarov priaznivec, ho doporučí vplyvnému a zámožnému kardinálovi Alessandrovi Farnesovi, ktorého poprosil, aby mu poskytol strechu nad hlavou v kardinálovom paláci. A tam príležitostne dostáva niekoľko objednávok.18. sept.1572 sa stáva členom združenia rímskych maliarov – Akadémie svätého Lukáša. V tejto dobe sa označuje za miniaturistu.

Môže sa síce pochváliť niekoľkými úspechmi, avšak sníva o veľkej kariére. Jeho vzťahy s rímskymi maliarmi nie sú najlepšie, hlavne odvtedy „že vraj „ sa obrátil na pápeža s ponukou o odstránenie Michelangelových fresiek zo Sixtínskej kaplnke a ich nahradenie za vlastné diela. Po tomto odchádza do Španielska , kde začal Filip II v Escoriali stavať obrovský palác – kláštor- čo bola veľká príležitosť pre najrôznejších umelcov.

Španielsko – ZEM El Greca

V Ríme sa zoznámil so španielským duchovným, ktorý maliara doporučí svojmu otcovi. V roku 1577 po príchode do Toleda sa teda obracia na Diega de Castilla s prosbou o prácu. Ten mu zverí vypracovanie troch oltárov pre kláštorný kostol Santo Domingo el Antiguo. Vďaka doporučeniu sa kapitula rozhodne objednať u El Greca maľby do zákristie toledskej katedrály. Maliar teda pracuje na obraze – Kristus vyzliekaný z rúcha a oltárnej maľbe pre kostol Santo Domingo el Antiguo. Vďaka majstrovským dielam sa rýchlo preslávi. Po rokoch putovania sa krétsky emigrant konečne usadí a ostáva navždy v Tolede.

Španieli ho volajú Grék a používajú ho v taliančine „ Greco“ miesto kastilského „ Griegio“ – Maliar však naďalej podpisuje svoje obrazy svojim skutočným menom a priezviskom za použitia gréckej abecedy. Často pridáva označenie „Kréťan“ alebo „ vytvoril Kréťan „ Je Grék a tak ním ostane navždy.

Rok po príchode do Toleda sa maliarovi narodí syn. Matkou malého Jorga Manuela je Jerónima de las Cuevas, ktorého priezvisko ukazuje na šľachtický pôvod. El Greco žije so ženou, s ktorou sa nevie prečo, nikdy neožení. Jeho syn dostáva meno podľa dedka z otcovej strany. Trávi detsvo v nádhernom ale zanedbanom paláci, ktorý si jeho otec prenajal. Od útleho detstva udrží v ruke štetec, je súčasťou pomocníkov a žiakov svojho otca.

Manuel sa ožení s Alphonsou de los Morales a má s ňou syna Gabriela. Jorge je maliar a architekt, rovnako ako jeho otec. Jejo dielo však upadne do zabudnutia, podobne ako bude zabudnutá aj architektonická činnosť a sochárska tvorba samotného El Greca.

 

 

NEPRIAZEŇ KRÁĽA

Zanedlho sa sláva EL GRECOVÝCH diel dostane do uší kráľa Filipa II, veľkého milovníka a mecenáša umenia. Pozve maliara do Madridu a zverí mu niekoľko prác. Keď na počiatku 80 – tych rokov XVI. storočia umelec predstaví kráľovi – Mučenie svätého Mórica, ktoré si objednal, nie je panovník spokojný. Maliar dotknutý kráľovou reakciou, sa v roku 1583 vracia do Toleda. Našťastie prichádzajú ďalšie objednávky. El Greco naviaže kontakty s obchodníkmi s obrazmi, ktorí jeho plátna dávajú na trh s umením v celom Španielsku.

Napriek neobľúbenosti u kráľa ateliér pracuje veľmi intenzívne. Od roku 1589 si maliar prenajíma palác markýza de Villena. Zarába veľmi veľa, ale veľmi zle s peniazmi hodpodári. A posledné roky života mu znepríjemňujú veritelia.

V roku 1591 príde do Španielska aj jeho brat Manussos, pretože je to už 2O rokov, čo opustil El Greco Krétu. Po celý čas tam prebiehali neustále boje a masakre spôsobené tureckými nájazdami. Manussos sa rozhodol emigrovať. Umiera v Tolede, v decembri 1604. O desať rokov neskôr – 7. Apríla 1614- vo svojich 73 rokoch, zomiera aj El Greco.

Nenapíše záveť ale svojmu synovi zanechá 2OO obrazov a bohatú knižnicu.

El GRECO – humanista- Kréťan sa zamiloval do Toleda a v slnečnej Kastílii našiel zdroj inšpirácie. Bol pochovaný v krypte kostola San Domingo el Antiguo.

 

JEHO DIELA :

SEN FILIPA II. – 1579

  • 140 x 11O cm , kláštor, Escorial

  • Jedná sa pravdepodobne o prvý obraz, ktorý si u El Greca objednal kráľ Filip II. v  ľavom dolnom rohu vidíme maliarové grécke iniciály. Obraz býva interpretovaný ako Sen Filipa II. a tento názov sa ujal aj v dejinách umenia, aj keď sa určitý čas objavoval pod názvom – ALEGORIA VÍŤAZSTVA U LEPANTA.

  • Zmysel plátna zostáva aj naďalej zahalený tajomstvom. Jedná sa snáď o uctievanie svätého mena Ježiš? Alebo snáď o Posledný súd? Či obraz skutočne hovorí o Svätej lige tvorenej pápežom Piom V., Benátskou republikou a Filipom II., ktorá sa postavila na odpor tureckej expanzii a slávne zvíťazila v námornej bitke u Lepanta roku 1571?

  • Kompozícia je prekvapivá svojou výrazovou silou, rovnako ako zložitosťou.

  • V dolnej časti obrazu vidíme pápeža, španielského kráľa a benátskeho dóžu, ktorí kľačia pred zástupom ľudí, nad ktorým sa vznáša zlo predpovedajúci tieň.

  • Vpravo otvára Leviatan tlamu, v ktorej vnútri sa nachádzajú zblúdilé duše.

  • Plátno si zachováva benátsky kolorit.

KRISTUS VYZLIEKANÝ Z RÚCHA – ESPOLIO – 1577 – 1579

  • 285x173 cm – katedrála, Toledo

  • El Greco dostane 2. Júla 1577 sumu 400 reálov ako zálohu na namaľovanie ESPOLIA.

  • Motív dosť ojedinelý v renesančnom maliarstve – predstavuje scénu potupenia Ježiša Krista

  • Odvoláva sa na byzantskú tradíciu, z ktorej pochádza

  • Obklopuje Ježiša nepriateľským davom

  • Napriek tomu, že je postavený – umiestnený nižšie nad svojím okolím dominuje

  • Podiel na tom nesie žiarivá červená, len minimálne nariasená látka rúcha, ale taktiež aj Kristova monumentálna póza plná kľudnej vážnosti, ktorá z neho robí ideál antickej krásy, tak ako ju vnímala talianska renesancia

  • Nikde však nevidíme kríž

  • Atribútom mučenia je povraz

  • Ježiš je ako zlodej ťahaný jedným z trýzniteľov

  • Z jeho pohľadu vyžaruje viera a utrpenie, obracia sa k inému, vyššiemu božskému svetu, zavrhnutého temnotou, nenávisťou a brutalitou

  • Po dokončení obrazu odmietla dať kapitula maliarovi dohodnutú čiastku

  • Považovala za zásadný nedostatok fakt, že Kristovi prenasledovatelia sú o hlavu vyšší než on, ale tiež to, že na obraze sú tri Márie, o ktorých Evanjelia nič nehovoria

  • El Greco sa zaviaže, že Márie odstráni, ale sľub nedodrží

  • Zmierovací súd stanoví novú cenu 317 dukátov v splátkach

  • Nakoniec sa ale spor dostane až k súdnemu procesu, počas ktorého maliar dokazuje svoju nezávislosť slovami : „ Bieda je mi milšia než neotesanosť ! „

  • Napriek nepriazni cirkvi sa obraz pričinil o upevnenie El Grecového postavenia v Španielsku

  • Bol mnohokrát kopírovaný žiakmi v jeho ateliéri

  • Dodnes visí v zákristii katedrály v Tolede – je vsadený do neoklasicistického oltára zo začiatku 19. Storočia

  • Postavy v El Grecových obrazoch ho zaujímali len dovtedy pokiaľ mu umožnili zachytiť v nich vnútorné svetlo

  • Pre vytvorenie silnejšieho dojmu predlžoval , preťahoval a prehýbal formy: ako chvejivý plameň siahajúci až k oblakom, prekrútené, patetické

  • Oči pozdvihnuté dohora so slzami, pohyblivé dlane sa skladajú do symbolických gest, ktoré sú pokračovaním tradície ikonografických kánonov byzantského umenia

  • Pozn: existuje niekoľko menších verzií Espolia

SVATÁ TROJICA – 1577- 1579 (300 x 179 cm )

  • Je jednou zo siedmych častí oltára namaľovaného pre kostol bernardínov Santo Domingo el Antiguo

  • Inšpiruje sa Durerovou rytinou a pri vytváraní postavy Krista aj Michelangelovým dielom

  • Ježišove telo je modelované pomocou svetla a tieňov akoby veľkou váhou spočívalo v náručí Boha otca

  • Dolná časť obrazu je vyplnená hustými mrakmi a blankytným nebom

  • Hore na obraze prevládajú žlté a oranžové odtiene

  • Pozornosť púta nádherné sfarbenie anjelských rúch

  • Anjeli pomáhajú Bohu podopierať Kristovo

  • Anjel otočený k nám odzadu, ktorý sa prehýba pod ťarchou mohutného tela je oblečený do tuniky fialových odtieňov a prepásaný zeleným a oranžovým plášťom

  • Anjel vpravo v karmínovo – ružovom oblečení , skláňa hlavu zachytenú perspektívnou skratkou, čo vyvoláva dojem hĺbky celej patetickej skupiny vznášajúcej sa nad priestorom

UMUČENIE SVATÉHO MÓRICA -1580 – 1582 ( 448 x 301 cm ), Prado - Madrid

  • Obraz Sen Filipa II sa panovníkovi zapáčil tak, že si objednáva u maliara – Umučenie svätého Mórica, ktorý sa má stať súčasťou výzdoby jednej z kaplniek v Escoriale, kde sú uložené aj ostatky menovaného svätca

  • Keď El Greco 16. novembra 1582 priváža obraz nepochodí u kráľa dobre. Filip II odporučí, aby bol obraz znovu namaľovaný istým talianskym maliarom.

  • El Grecova originálna estetika sa kráľovi nepáči

  • Je to síce znalec umenia a aj objednávateľ Tizianových mytologických výjavov

  • Chce, aby svätci boli maľovaní tak, aby ľudí motivovali k zbožnosti a nepripravovali nás o chuť k modlitbe

  • Obraz je naozaj zvláštny, pretože krutá a extatická scéna utrpenia je odsunutá do ľavého dolného rohu

  • Svätci sú zachytení v popredí vo chvíli, ktorej predchádza umučenie

  • Studené, modré a žlté sfarbenie šiat sa chromatickým echom odráža na oblohe, kde už na veriacich čakajú anjeli s vencami a palmami mučenia

  • Zázračné nebeské svetlo dopadá na légiu thébskych vojakov, ktorá bude pobitá za to, že odmietla obetu pohanským bohom

POHREB GRÓFA ORGAZE – 1586 – 1588 (460 x 360 cm )

 

  • Na podlahe kostola Santo Tom´é v Tolede sa nachádza doska, ktorá je pripomienkou zbožnosti Dona Gonzala Ruize z Orgazu, ktorý sa preslávil, za svojho života ,konaním dobrých skutkov

  • V roku 1323 vraj počas jeho pohrebu zostúpili z nebies svätý Štefan a svätý Augustín, aby uložili do hrobu tohto milosrdného muža, ktorý odkázal kostolu ročnú rentu platenú mestom, ktoré bolo súčasťou jeho panstva

  • V polovici 16. Storočia sa obyvatelia Orgazu rozhodnú prestať platiť určenú sumu, ale predstavenému Nunezovi sa nakoniec podarí vyhrať proces a peniaze určí na dekoráciu kostola, pamätnú tabuľu a obraz, na ktorom je zvečnený zázrak symbolizujúci spasenie skrz milosrdenstva

  • Myšlienka dosiahnutia svätosti prostredníctvom dobrých skutkov zohrá dôležitú úlohu v období protireformácie, keď ju odmietajú protestanti, pre ktorých je jedinou cestou ku spáse dobrota

  • Zázrak pri hrobe grófa Orgaze bude potvrdený kráľovským dekrétom

  • Dňa 18. Marca 1586 podpíše El Greco kontrakt na zhotovenie obrovskej maľby, ktorá sa doteraz nachádza v kostole Santo Tomé v Tolede

  • V dolnej časti obrazu vidíme svätého Augustína a svätého Štefana, ktorí sami ukladajú do hrobu telo mŕtveho grófa v plnej zbroji

  • Na ich zázračnú prítomnosť poukazuje chlapec, ktorý sa nachádza v popredí – pravdepodobne sa jedná o maliarovho syna – Jorga Manuela

  • Asi dvadsať mužov oblečených podľa španielskej módy 16.st. sa zúčastňujú smútočnej omše

  • Svätci majú na sebe bohato zdobené rúcha sfarbené do zlata , žlta a červena

  • Na majestátnom plášti svätého Štefana je zachytená scéna ukameňovania

  • V hornej časti maľby sa ukazuje duša grófa, zobrazená a polopriezračná detská postava, ktorú nesie anjel

  • Do neba ju prijíma Kristus, Panna Mária a blahoslavení

  • Meria : 460 x 360 cm

  • Technická poznámka:

  • Pri práci na kompozícii svojich diel El Greco najprv modeluje malé figúrky z hliny

  • Pravdepodobne ich vlastnil veľmi veľa

  • Naučil sa používať farby od Benátčanov, u ktorých dominujú farby chladné a trpké

  • Na už dokončené plátno maliar nanáša opravy

  • Ťahy štetcom sú ľahko postrehnuteľné, ak sa pozeráme na obraz zblízka

  • Pravidlo neukrývania stôp po štetci si El Greco priniesol z benátskej školy, kde napríklad Tizian používal na sklonku svojho života veľmi expresívny spôsob nanášania farby, veľmi odlišný od metódy rímskych či florentských maliarov, ktorí sa usilujú o zachovanie hladkého povrchu obrazu

SVATÝ MARTIN A ŽOBRÁK - 1597 – 1599 (193,5 x 103 cm)

Národná galéria umenia , Washington - USA

 

  • Plátno sa prijalo s entuziazmom a bolo veľakrát kopírované

  • Martin, rímsky vojak, roztína mečom svoj plášť a delí sa oň so žobrákom

  • Nahý, úbohý žobrák prijíma ponúknutý dar

  • Martin žil v 4.st. a prv než sa stal svätým biskupom, musel na otcov rozkaz prejsť vojenskou kariérou

  • Tu je zachytený v čierno – zlatej zbroji, typickej pre dobu vlády Filipa II

  • Pripomína nám mladého španielského šľachtica

  • Jeho nádherný biely kôň sa stáva základným prvkom konštrukcie obrazu

  • El Greco stvárnil scénu zhustenú do podoby rozsiahlejšieho portrétu

  • V pozadí vidíme scenériu Toleda

  • Umiestnenie výjavu zo života svätca do inej epochy a na iné miesto, než sa kedy odohral, nikoho neprekvapuje

  • Každý chápe, že milosrdné skutky sú stále aktuálne

 

POHĽAD NA TOLEDO – asi r . 1600 (121 x 109 cm)

  • Sa nachádza v Metripolitnom múzeu v new Yorku

  • Nejde o verné zachytenie panorámy mesta po vzore holandských maliarov, ktoré mohol vidieť v Ríme

  • Podobne ako v prípade náboženských obrazov je treba vnímať tento obraz ako portrét duše mesta, víziu do sveta snov a halucinácii

  • El Greco modifikuje topografiu – zvýrazňuje skalnaté úbočie, kde sa mesto rozpína

  • Presúva koryto rieky, zvonicu katedrály a domýšľa si domy

  • Napriek tomu je možné rozpoznať most Alacantara pochádzajúci z rímskej epochy a pevnosť Alcantara , ktorá sa vyníma nad mestom

  • Schyľuje sa k búrke – preto sú domy lemované bielou farbou, alebo sú ožiarené prvými bleskami

VYHNANIE KUPCOV Z CHRÁMU 1600 – 1605 ( 106 x 130cm )

Národná galéria - Londýn

  • Prvýkrát maľuje El Greco tento námet ešte behom svojho pobytu v Ríme, neskoršie sa k tomuto námetu vracia niekoľkokrát

  • Dynamická pohyblivá kompozícia je zachytená na pozadí scény, ktorej otvorený portál dodáva obrazu hĺbku

  • Vedľa stĺpov vidíme reliéfy predstavujúce vyhnanie z raja a obetovanie Izáka

  • Ako plynie čas , tak El Greco kladie čoraz väčší dôraz na teologické vyznenie svojich obrazov

  • A tak i vyhnanie z raja získava postupne obdobný význam ako vyhnanie kupcov, rovnako ako sa obetovanie Izáka stáva predzvesťou obete Ježiša Krista

  • Prehnuté telá kupcov znázorňujú zmätok a pobúrenie, podobne ako prevrátený stôl, zvlnené drapérie a taktiež zdvihnutá Kristova ruka, v ktorej drží bič

  • Červené sfarbenie jeho rúcha je ešte posilnené zelenými , žltými a hnedými odtieňmi, ktoré ich obklopujú

  • Pretiahnutá postava Ježiša akoby plávala v žiari vnútorného jasu

 

 

SLZY SVATÉHO PETRA – 1605 ( 102 x 84 cm ), Nemocnica Tavera , Toledo

  • Téma ľútosti svätého Petra vo výtvarnom umení je úzko spätý s obdobím protireformácie, keď cirkev musí čeliť tlaku zo strany protestantov a preto pevnejšie zakotvuje záväzné pojmy a katolícke dogmy

  • Slzy preliate svätým Petrom , označujú ľútosť a žiaľ

  • Ľútosť je podmienkou dosiahnutia odpustenia pri svätosti pokánia, ktorú protestanti odmietajú

  • Zmysel zármutku nad spáchanými hriechmi, pokánie a spovede potom zdôrazňuje Tridentský konzul

  • Pre Lutherových stúpencov zostáva svätý Peter tým, ktorý Krista zradil, pre katolíkov je zakladateľom cirkvi, ktorý zmazal svoju vinu cez zármutok a pokánie

  • El Greco je jedným z prvých maliarov stvárňujúcich Petrovu ľútosť

  • Na obraze vidíme dva výjavy, ktoré ukazujú na dva fragmenty príbehu z evanjelia

  • Ich spojenie zdôrazňuje ideu pokánia a odpustenia

  • Dominujú tu tmavé odtiene modrej a šedej, červené a biele tóny

  • Na otvorený Kristov hrob si sadol anjel a Mária Magdaléna – postava , ktorá symbolizuje význam spásy pokánia – sa ponáhľa , aby priniesla Petrovi zvesť o zmŕtvychvstaní

  • Anjel a smutná hriešnica sú načrtnutí len zľahka, skôr naznačení len niekoľkými ťahmi štetca

ZMŔTVYCHVSTANIE - 1605 -1610 – (275 x 127 cm),Prado, Madrid

ZOSLANIE DUCHA SVATÉHO – 1604 – 1610 – ( 275 x 127 cm ), Prado, Madrid

 

  • Oba obrazy majú podobné rozmery a boli pravdepodobne určené pre rovnaký oltár jedného z madridských kostolov

  • V oboch sa kompozícia diela rozvíja okolo zvislých osí, čo zvýrazňuje pružné línie nahor pretiahnutých tiel

  • Hlavy a pohľady obrátené k nebesiam ešte silnejšie umocňujú zdanie vzostupného pohybu

  • El Greco teraz rezignuje na grécke architektonické dekorácie, známe z jeho predchádzajúcich obrazov

  • Vytvára priestor , typický pre jeho maliarsku tvorbu, zaplnenú telami a farbami, priestor mystický, sústredený na pojem vzostupu a hru farieb

  • Vertikálne deformácie korešpondujú s obrazom stúpajúceho pohybu duší, jedná sa teda o typicky manieristické riešenie

 

 

KLAŇANIE PASTIEROV – 1612 – 1614 – (319 x 180 cm), Prado, Madrid

  • Z El Grecovej dielne pochádza niekoľko verzií Klaňanie pastierov, svijim spôsobom sa totiž jednalo o povinnú tému oltárov venovanú Panne Márii a Ježišovi v španielskych kostoloch

  • Klaňanie pastierov, ktoré namaľoval na sklonku svojho života , sa dnes nachádza v madridskom Prade a pôvodne bolo určené pre El Grecovu rodinnú kaplnku v kostole Santo Domingo el Antiguo

  • Architektonika miesta sa obmedzuje na akúsi skicu chodby, ktorá mizne v diaľke

  • Priestor zaplňujú pozemské a nadpozemské postavy

  • V popredí nájdeme siluety pastierov , v strednom pláne dieťatko s Máriou a Jozefom

  • V hornej časti zase vidíme anjelov slávy

  • Klaňanie pastierov zakúpilo Prado v roku 1954

  • Vtedy bol z obrazu odstránený zažltnutý povlak

  • Storočiami zoschnuté farby vďaka zakonzervovaniu získali až prekvapivú živosť

  • Od šedého pozadia sa odrážajú lesklé tkaniny, padajúce až po zem v bohatých záhyboch, a telá poznamenané kontrastom svetla a tieňa

  • Zdá sa akoby obraz vibroval žiarivými farbami udalostí, ktoré sa odohrávajú na hranici sna a skutočnosti





INÉ OBRAZY:

Palác svätého Marka – 1516 , (130 x 368 cm ), Dóžací palác, Benátky

Portrét miniaturistu Giulia Clovia - 1572, (63 x 88 cm), Galleria Nazionale di Capodimonte, Neapol

Potrét Jorga Emanuela Theotokopula – 1600 – 1605, (81 x 56 cm), Museo Provincial de Bellas Artes, Sevilla

Chlapec zapaľujúci sviečku – 1570 – 1575 , ( 59 x 51 cm), Galleria ...., Neapol

Zvestovanie – 1570 – 1575 , (26 x 20 cm), tempera na drevenej doske, Prado, Madrid

Svätá Veronika – 1580, (91 x 84 cm ), Museo Parroquial San Vincente, Toledo

Dáma v hermelíne – 1577 -1578 ,( 62 x 50 cm ), Art Gallery and Museum Glasgow

Svätá rodina so svätou Annou – 1595 ,( 127 x 106 cm), Nemocnica Tavera, Toledo

Svätá rodina so svätou Annou a svätým Jánom Krstiteľom – 1585 , ( 178 x 105 cm ), Museo Santa Cruiz, Toledo

Krst Krista -1608 – 1614 , ( 330 x 211 cm), nemocnica Tavera, Toledo

Krst Krista – 1597 – 1600, (350 x 144 cm ), Prado, Madrid

Svätý Ludvík , kráľ francúzsky – 1585 – 1590 ,( 117 x 95 cm ), Lovre, Paríž

Kristus v záhrade getsemanskej – 1605 – 1610, (169 x 112 cm ), Kostol Santa Maria, Andujar

Svätý Jeroným – 1600 – 1610 ( 30 x 24 cm ) Musée Bonnat, Bayonne

Svätý Jeroným kajúcnik – 1612 – 1614, (168 x 110 cm ) , National gallery of Art , Washington

Láokoón – 1610 -1614 , ( 137 x 172 cm ), Nat.gallery of Art, Washington