Choď na obsah Choď na menu
 


ABSTRAKTNÉ UMENIE

          Abstraktné umenie Abstraktné umenie – nefigurálne, nepredmetné, nezobrazuje nijaký predmet, krajinu ani človeka. Umelci uplatňovali farebnosť, tvar a objem a tieto uprednostňovali pred obsahom. Prívrženci abstraktného umenia presadzovali výtvarnú tvorbu, nezávislú od vonkajšieho modelu od zmyslovej skutočnosti. Abstraktné umenie ako špecifická výtvarná produkcia 20. storočia sa rozvíjalo asi od roku 1910 a jestvovalo vo viacerých podobách.

 

 Môžme ju rozdeliť na geometrickú líniu:

Lučizmus: patril k najranejším prejavom abstraktných tendencií. Založili ho Rusi Michal Larionov a Natália Gončárová. Prostredníctvom paralelných a protikladných svetelných lúčov, zobrazované predmety zakladali do farebných abstraktných diagramov.

 

Suprematizmus: zakladateľ Kazimír Malevič. Išlo o výtvarný smer geometrickej abstrakcie, ktorej prívrženci pracovali s čistými geometrickými prostriedkami (štvorec, kruh, trojuholník, kríž...). Čierny štvorec na bielom pozadí a biely na bielom... 

 

Neoplasticizmus: Založil ho Piet Mondrian. Jeho základnými princípmi bola geometrická jednoduchosť, konštruktívnosť a funkčnosť. Uplatňoval vodorovné a zvislé línie a tri základné farby: modrú, žltú a červenú, dával do vzťahu s bielou a červenou.

 

 Druhou líniou abstraktného umenia bol expresívny prúd:

Ťažisko povojnového vývoja sa presunulo z Európy do USA. Tu v 40. a 50tých rokoch 20. storočia získava dominantné postavenie. Abstraktný expresionizmus – označovaný aj ako lyrická abstrakcia. Tento mal rôzne podoby a označenia – najvýznamnejšími druhmi abstraktnej expresie boli informel, tašizmus, akčná maľba.

 

Informel: umelec pracuje s farbou, ako s hmotou, využíva štruktúry a nemaliarske materiály (štrk, sadra, piesok).výsledkom boli diela naplnené niečím tajuplným a nedefinovateľným. Umelci: Wols, Hartung.

 

 Akčná maľba: nadväzuje na postupy, kde sa maľba stáva bezprostredným maliarskym záznamom psychofyzických dispozícií umelca. Proces maľovania prebieha na báze improvizácie a využíva náhody, pričom rozhodujúca je vitalita a schopnosť sebavyjadrenia. Umelci: J. Pollock, Klein, W. Kooning.